Skrytý zabijak priamo vo vašej kuchyni: Príčina zdravotných problémov môže číhať tam, kde by ste ju nikdy nečakali!

Pokiaľ ide o choroby z potravín, väčšina strašidelných príbehov sa spája s podozrivým jedlom z donášky alebo pokazenými zvyškami, ktoré končia prebdenou nocou plnou utrpenia na dlážke v kúpeľni. Existuje však aj iná hrozba, o ktorej mnohí nikdy nepočuli a pritom si ju možno sypú na večeru do jedla. Korenie je totiž náchylné na kontamináciu mykotoxínmi. „Pretože sa príznaky prekrývajú s toľkými inými chorobami, expozícia mykotoxínom je vysoko náchylná na nesprávnu diagnózu,“ povedala Racheal Onahová, lekárka naturopatickej medicíny, uviedol portál NEW YORK POST.

Z hľadiska bezpečnosti potravín sú najriskantnejšie aflatoxíny, ochratoxín A a fumonizíny. Tento problém vzniká pri vystavení plodín teplu a vlhku ešte pred distribúciou. „Mykotoxíny sú jedovaté chemické zlúčeniny produkované určitými druhmi húb, bežne známych ako plesne. Hoci sú ľudia v každodennom živote vystavení tisícom mykotoxínov, len špecifická skupina je pre nás skutočne toxická,“ vysvetlila doktorka.

„Formujú sa, keď sú plodiny alebo potravinové produkty, ako napríklad korenie, je vystavené teplým a vlhkým podmienkam počas pestovania, zberu alebo skladovania, čo umožňuje plesniam prekvitať,“ zdôraznila Dr. Vanessa Coffmanová. Toxínov sa pritom nedá ľahko zbaviť. „Kvôli ich chemickej stabilite sa mykotoxíny neničia všetky počas varenia, sušenia alebo iného spracovania,“ zdôraznila Dr. Mindy Haarová, registrovaná dietologička. Korenie je ohrozené, pretože sa suší vonku a dlho sa skladuje.

Účinky na telo závisia od dávky. „K väčšine expozícií mykotoxínom u ľudí dochádza prostredníctvom inhalácie v prenikavo vlhkom alebo plesnivom prostredí alebo prostredníctvom stravy z kontaminovaných potravín,“ upresnila doktorka Onahová. Krátkodobé vystavenie vyvoláva únavu či bolesti hlavy. „Niektoré mykotoxíny sú spojené s vážnymi zdravotnými účinkami, ako je toxicita pečene a rakovina, ale tie sú spojené s dlhodobou expozícou, nie s typickým používaním v kuchyni,“ dodala Melissa Vaccarová, špecialistka na bezpečnosť potravín.

Korenie však nie je hlavným rizikom, keďže ho jeme málo. „Aj keď korenie môže obsahovať mykotoxíny, vo všeobecnosti nie je primárnym zdrojom expozície v strave, na rozdiel od základných potravín konzumovaných vo väčších množstvách.“ poznamenala Vaccarová. Sem patrí kukurica, pšenica, ryža či orechy. „Kávové zrná, najmä mleté, a čaje sú tiež bežnými zdrojmi, ale tieto produkty nemajú regulácie na mykotoxíny. Mäso a mliečne výrobky môžu tiež prenášať mykotoxíny, ak sú zvieratá kŕmené plesnivým obilím,“ doplnila doktorka Onahová.

V domácnosti sú možnosti prevencie obmedzené. „Ako spotrebiteľ máte obmedzenú osobnú kontrolu nad mykotoxínmi v potravinách, keďže huby a plesne, ktoré ich produkujú, sa zvyčajne vyvíjajú počas produkcie plodín a skladovania predtým, ako sa produkty dostanú do vašej kuchyne.“ objasnila doktorka Coffmanová. Doplnila, že bežné varenie či pečenie síce zabije samotnú pleseň, ale stabilné toxíny v jedle napriek tomu zostávajú.

Základom ochrany sú preto správne nákupy a skladovanie. „Používajte renomované značky v uzavretých a suchých nádobách, ktoré nestoja príliš dlho na pultoch supermarketov,“ odporúča doktorka Haarová. Korenie patrí na chladné, suché miesto. „Vyhnite sa namáčaniu mokrej lyžice do nádoby s korením, aby ste minimalizovali vystavenie vlhkosti,“ dodala.

Podozrivé a zatuchnuté koreniny treba ihneď vyhodiť. „Potenciálne varovné príznaky kontaminácie v korení zahŕňajú zatuchnutý zápach, hrudkovanie v dôsledku vlhkosti a zmenu farby. Ak si všimnete známky plesne, ako sú čierne škvrny alebo biely či ružový film, potravinu okamžite zlikvidujte,“ upozornila doktorka Onahová. „Mleté koreniny sú zvyčajne dobré 6 až 12 mesiacov, zatiaľ čo celé koreniny by sa mali spotrebovať do jedného až troch rokov,“ upresnila na záver doktorka Haarová.