Jarmila Lajčáková Hargašová (59) patrila k najznámejším tváram slovenskej moderátorskej scény. Prihovárala sa divákom Markízy a roky bola súčasťou verejnoprávnej televízie. V roku 2019 z obrazoviek zmizla a už sa na ne nevrátila. V podcaste Rádia Melody Návraty prehovorila o tom, prečo sa rozhodla uprednostniť rodinu pred televíznou kariérou.
Na Markíze moderovala vôbec prvé Športové noviny a stala sa prvou ženskou tvárou športového spravodajstva televízie. Významným projektom bola tiež relácia Nočné lampy. Ponuka z modro-žltej televízie prišla v čase, keď bola v Záhorskej Bystrici len diera v zemi. Prvotné pocity Hargašovej neboli práve najlepšie. V tom čase už mala dieťa, no napriek tomu dala svoje obavy bokom a splnila si veľký sen.
Neskôr si splnila aj ďalší sen v podobe vlastnej talkšou. „Na prelome rokov 1999 a 2000 som bola na takom poloročnom jazykovom pobyte v zahraničí. Keď som sa vrátila, tak som veľmi naliehala, že by som chcela mať takú svoju talkšou. A podarilo sa mi to,“ prezradila.
„Prvý hosť bol Jožo Ráž. Bolo to jeho vlastne vôbec prvé vystúpenie na verejnosti po tej takmer fatálnej nehode. A boli tam lekári, bola tam jeho rodina. Bolo to nesmierne silné,“ zalovila v pamäti. Ďalšími nezabudnuteľnými hosťami boli Marika Gombitová, Karel Gott či Július Satinský.
Postupne si Hargašová uvedomila, že je čas, aby sa viac sústredila na svoju rodinu a svoj život. „Z obrazovky som potom odišla. Bola som dva roky v Belehrade. Tam som porodila druhú dcéru. A potom už som sa do Markízy nevrátila,“ opísala a dodala, že jej kroky viedli do Slovenskej televízie. Následne mala ešte pauzy, keď žila aj s rodinou v Bruseli či USA.
Televízna stálica moderuje už len príležitostne a plne sa venuje úlohe babičky. Zlom nastal počas pandémie koronavírusu, keď im do rodiny pribudol druhý vnúčik. „Osud to zariadil, že som z práce odišla a začala som sa viac venovať rodine, vnukom a sebe, čo sa mi dlhé desaťročia nepodarilo,“ ozrejmila.
„Stále moderujem spoločenské podujatia, ale už len také, kde sa s tými ľuďmi poznáme alebo to má dlhú tradíciu. Občas, ak niekto potrebuje pomôcť s komunikáciou, s verejným vystupovaním. Robota už nie je na prvom mieste, ale všetko to ostatné a užívam si to,“ uviedla otvorene.
„Raz som povedala, že to je ako škrečok, ktorý behá v koliesku a nikdy sa nezastaví. Keď sa na to spätne pozerám, hovorím si, že to ani nie je možné, že sme to všetko vydržali. Ale boli sme mladší. Ten vek robí svoje. Mám obrovský dar teraz, že si môžem trošku užiť vnúčatá aj to, čo som vtedy nemohla,“ zverila sa.
Práca v televíznom prostredí jej vôbec nechýba. „Osobne sa veľmi teším, lebo mnohí hovoria, že kamera je návyková, že z toho nejde vycúvať. Som vďačná sama sebe, že túto závislosť som nemala a bez väčších problémov som odišla. Vedela som, že rodina je pre mňa vždy priorita, bez ohľadu na úspech alebo neúspech v práci. Som rada, že som to takto zvládla. Netrápim sa tým, že nemám dosť potlesku. Mám pocit, že ho mám doma,“ dodala.
