Koktejl.sk
Michal Dočolomanský patril k hercom, ktorých si diváci spájajú s prirodzeným šarmom, humorom a výnimočnou javiskovou energiou. Postava Jánošíka v muzikáli Na skle maľované sa preňho stala životnou rolou a zároveň jedným z najsilnejších symbolov jeho hereckej kariéry. Za obrazom suverénneho hrdinu však bol človek, ktorého súkromie ukrývalo oveľa zložitejší príbeh.
Keď už nevedel pokračovať
Úspech, popularita ani obdiv publika nedokázali zabrániť obdobiu, v ktorom sa obľúbený herec ocitol na hranici vlastných síl. O jednej z najťažších etáp svojho života neskôr hovoril otvorene pre TV Markíza. Jeho výpoveď následne odvysielala relácia Reflex v zostrihu venovanom jeho životnému príbehu. „Nemohol som ísť ďalej. Chcel som skončiť, no pomohli mi zdvihnúť sa,“ povedal.
Jedna noc strávená na psychiatrii sa podľa jeho vlastných slov stala momentom, ktorý mu umožnil pozrieť sa na situáciu inak. „Nie je hanbou padnúť, ale je hanbou nezodvihnúť a neísť ďalej,“ znela veta, ktorú si zo stretnutia s odborníkom odniesol. Neskôr opísal aj návrat do Bratislavy a pešiu cestu zo stanice priamo do divadla – ako symbolický začiatok návratu k bežnému životu.
To, čo zostávalo skryté
O jeho vnútornom rozpoložení veľa nevedeli ani ľudia, ktorí s ním pracovali celé roky. Dokument Radosť zo života, odvysielaný Slovenskou televíziou po jeho smrti, priniesol spomienky kolegov, rodiny a priateľov. Medzi respondentmi boli Kamila Magálová, Dušan Tarageľ, Martin Huba, Róbert Roth, jeho syn Michal či sestra Kveta.
Magálová v dokumente naznačila, že za jeho mlčaním sa skrýval osobný zápas, o ktorom sa verejne takmer nehovorilo. „Netuším, čo prežíval, ale mal to určite ťažké, pretože bojoval s niečím, s čím nemohol vyhrať a teraz nehovorím o chorobe,“ spomínala. Jej slová sa vzťahovali aj na obdobie, keď si podľa nej herec postupne uvedomoval svoju sexuálnu orientáciu a hľadal spôsob, ako ju prijať. „Snažil sa to riešiť radikálne, ale našťastie sa to radikálne neskončilo, prispôsobil sa tomu životu a ja si myslím, že to bolo správne,“ uviedla.
Podobnú zmenu v jeho správaní vnímal aj herec Dušan Tarageľ. „V istých situáciách som mal niekedy pocit, že ho niečo veľmi trápi, ale nikdy s tým nešiel na ulicu a nepovedal to ani najlepším kamarátom, ani mne sa nezdôveril. Ale človek to proste cítil,“ povedal.
Navonok suverénny, v súkromí neistý
Práve kontrast medzi verejným obrazom a súkromím robí Dočolomanského príbeh výnimočným. Na javisku stál ako muž, ktorý mal byť silný, odvážny a neporaziteľný. Mimo reflektorov však zápasil s otázkami, na ktoré neexistovali jednoduché odpovede. Jeho kariéra pritom patrila k najvýraznejším v slovenskom herectve. Okrem legendárneho Jánošíka sa presadil vo filme, televízii aj dabingu a vytvoril množstvo postáv, ktoré zostali v pamäti divákov. Jeho filmografia zahŕňa snímky ako Adéla ještě nevečeřela, Tisícročná včela či Tajomstvo hradu v Karpatoch.
Za svoj umelecký prínos získal počas kariéry viacero významných ocenení. V roku 1982 mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec, o dva roky neskôr získal cenu Zlatý krokodíl a v roku 2004 uspel aj v diváckej ankete Osobnosť televíznej obrazovky. Za mimoriadny prínos ku kultúre a divadelnému umeniu si v roku 2007 prevzal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V rovnakom roku ho za celoživotnú tvorbu ocenil aj Literárny fond. Dočolomanský zomrel 26. augusta 2008 v Bratislave vo veku 66 rokov. Príčinou jeho úmrtia bola rakovina pľúc.
Koktejl.sk
