Putin v pasci vlastnej paranoje? Unikli tajné detaily z Kremľa! Zo strachu pred atentátom mal zaviesť extrémne opatrenia

Ruský prezident Vladimir Putin (73) výrazne posilnil svoju osobnú bezpečnosť. Kremeľ zaviedol bezprecedentné opatrenia v reakcii na sériu vrážd vysokopostavených vojenských predstaviteľov a rastúce obavy z možného štátneho prevratu. Vyplýva to zo správy európskych tajných služieb, ktorú získala americká spravodajská stanica CNN.

Okolo ruského prezidenta sa podľa dokumentu dramaticky sťahuje slučka bezpečnostných opatrení. V domovoch jeho blízkych spolupracovníkov boli nainštalované sledovacie systémy. Personál vrátane kuchárov, osobných strážcov a fotografov má prísny zákaz cestovať verejnou dopravou. Návštevy šéfa Kremľa musia absolvovať dvojitú bezpečnostnú prehliadku a tí, ktorí sa pohybujú v jeho bezprostrednej blízkosti, môžu používať výlučne mobilné telefóny bez pripojenia na internet.

Správa európskych tajných služieb naznačuje, že v Kremli vládne čoraz väčší nepokoj. Rusko čelí narastajúcim domácim i zahraničným problémom vrátane ekonomických ťažkostí, prejavov nesúhlasu a neúspechov na ukrajinskom fronte.

Ruské bezpečnostné zložky drasticky zredukovali počet miest, ktoré Putin pravidelne navštevuje. Prezident so svojou rodinou prestal cestovať do bežných rezidencií v moskovskom regióne, ako aj do letného sídla vo Valdaji. V tomto roku zatiaľ nenavštívil žiadne vojenské zariadenie, hoci v roku 2025 tak robil pravidelne.

Na zakrytie týchto obmedzení Kremeľ podľa správy zverejňuje pre verejnosť prednahraté zábery prezidenta. Od invázie na Ukrajinu v roku 2022 trávi Putin celé týždne vo vylepšených bunkroch, často v prímorskom regióne Krasnodar, ktorý je od Moskvy vzdialený niekoľko hodín.

Podľa európskych tajných služieb sa Kremeľ od marca 2026 obáva úniku citlivých informácií a rizika sprisahania. Putin sa obzvlášť bojí možného atentátu pomocou dronov, do ktorého by mohli byť zapojení členovia ruskej politickej elity.

Najprekvapivejšie zistenie sa však týka niekdajšieho Putinovho dôverníka Sergeja Šojgua. Bývalý minister obrany, ktorý v súčasnosti pôsobí ako tajomník Bezpečnostnej rady, je v správe označovaný za možné riziko prevratu, keďže si udržiava značný vplyv vo vojenskom velení. Marcové zatknutie jeho blízkeho spojenca a bývalého námestníka Ruslana Calikova sa považuje za porušenie dohôd medzi elitami, čo Šojgua oslabuje.

Správa bola zverejnená v čase, keď vojna na Ukrajine trvá už viac ako štyri roky. Zástupcovia západných štátov odhadujú ruské straty na 30-tisíc mŕtvych a zranených mesačne. Územné zisky sú pritom obmedzené a ukrajinské drony zasahujú ciele hlboko vnútri Ruska. Len v nedeľu zasiahol dron výškovú obytnú budovu v luxusnej štvrti v centre Moskvy.

Ekonomické dopady konfliktu začínajú pociťovať aj mestské elity, ktoré boli doteraz od vojny izolované. Čoraz častejšie sú výpadky mobilných sietí vo veľkých mestách, čo hnevá aj tú časť buržoázie, ktorá Putina inak podporuje.

Nové bezpečnostné opatrenia čiastočne vyvolala aj ostrá hádka medzi najvyššími predstaviteľmi na stretnutí s Putinom na konci minulého roka. Po smrti generálporučíka Fanila Sarvarova v Moskve (december 2025) náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov ostro kritizoval šéfa bezpečnostnej služby FSB Alexandra Bortnikova za to, že nedokázal ochrániť svojich dôstojníkov.

Obavy o bezpečnosť sa odrazili aj na plánoch osláv Dňa víťazstva (9. mája). Kremeľ oznámil, že tohtoročná vojenská prehliadka na Červenom námestí sa zaobíde bez ťažkej vojenskej techniky, ako sú obrnené vozidlá a rakety. Hovorca Dmitrij Peskov priznal, že dôvodom je „teroristická hrozba“ a nedávne úspešné údery ukrajinských síl.