Pred viac ako šesťdesiatimi rokmi vyvolal rakúsky fyzik Heinz von Foerster so svojím tímom obrovský rozruch, keď zverejnil štúdiu, ktorá stanovila presný dátum súdneho dňa. Tento výsledok vznikol pomocou matematického modelovania založeného na analýze dvoch tisícročí demografických údajov. Ako informoval portál Daily Mail, predpovedal, že by sme ho mali očakávať ešte tento rok.
- Štúdia z roku 1960 predpovedala súdny deň na november 2026.
- Predikcia vznikla na základe matematického modelovania demografického rastu za posledných 2000 rokov.
- Model predpokladal neustále zrýchľovanie zdvojnásobenia populácie až k nekonečnu.
Vo výskume, ktorý von Foerster uverejnil v časopise Science, prezradil, že teoretický súdny deň by mal nastať 13. novembra 2026. S tímom vtedy spozoroval, že kým kedysi ľudstvo potrebovalo stáročia na to, aby sa počet ľudí na Zemi zdvojnásobil, každý ďalší míľnik nastal oveľa rýchlejšie ako tie predchádzajúce.
Podľa von Foersterovej rovnice sa mal časový interval potrebný na zdvojnásobenie počtu obyvateľov postupne skracovať až k nule. V takom bode by graf populačnej krivky teoreticky vystrelil do nekonečna, čo autor vyjadril tvrdením, že naši potomkovia nezomrú na nedostatok potravy, ale budú doslova fyzicky stlačení k sebe.
Neznamenalo to teda, že by malo dôjsť k doslovnému zániku planéty. Jeho výpočty označovali bod, v ktorom by pokračovanie tohto trendu viedlo k výsledku, ktorý v realite nemôže existovať.
Vedci pri zostavovaní modelu využili 24 nezávislých historických odhadov svetovej populácie od začiatku nášho letopočtu po rok 1958. Aj keď rovnica s prekvapujúcou presnosťou kopírovala minulý vývoj s odchýlkou len okolo sedem percent, jej limity sa jasne ukázali pri extrémnej extrapolácii. Spätne totiž umiestnila vznik prvého človeka do obdobia pred 200 miliardami rokov, čo je oveľa viac než vek samotného vesmíru.
Výpočet mal navyše toleranciu vyše piatich rokov, čo znamená, že medializovaný dátum v novembri 2026 predstavuje skôr široký odhad. Autori už vtedy uznali, že takéto výsledky sú nemožné a že model sa stáva nespoľahlivým, ak sa príliš natiahne.
Súčasná realita túto katastrofickú hypotézu vyvrátila, keďže celosvetový demografický rast sa po roku 1963 výrazne spomalil. V čase publikácie štúdie žili na Zemi približne tri miliardy ľudí a ročné tempo rastu dosahovalo svoje maximum nad dvoma percentami. Napriek tomu, že dnešná populácia presahuje 8,2 miliardy, ročný prírastok klesol na približne 0,84 percenta.
Doba potrebná na prípadné zdvojnásobenie počtu obyvateľov sa tak predĺžila z pôvodných troch desaťročí na viac ako osemdesiat rokov, čím sa predpoklad vedcov z roku 1960 v praxi úplne rozpadol.
