Bývalý hokejový obranca Boris Valábik (40) oznámil v lete 2017 koniec aktívnej kariéry. Krátko po návrate zo zámoria ho zasiahla smutná správa. Jeho otec prehral boj s vážnou diagnózou. Vtedy mal Valábik 32 rokov. O tomto mimoriadne náročnom období prehovoril bývalý hokejista v podcaste Zrebny Session, ktorý moderuje influencer Matej Zrebný.
Po návrate domov si našiel zábavu. "Mne by stačila garsónka, som začal hrať počítačové hry, aby som nerozmýšľal. Dobre, jednoizbový bytík," priznal. Pri hraní videohier bojoval s reálnymi emóciami. Bývalý hokejový obranca hrával tímovú online akčnú hru, v ktorej proti sebe bojujú hráči v detailne modelovaných historických aj moderných tankoch s cieľom zničiť nepriateľský tím alebo obsadiť jeho základňu.
"Tanky boli na mňa príliš náročné, lebo tam mám vždy nejaký štrnásťročný... Som si tak predstavoval v maminej pivnici bifloš, čo to hráva celý deň. A ja si tam prídem na pol hodinu vyvetrať hlavu, aby som nerozmýšľal nad blbosťami a vždy ma zlikvidovali. Zopár monitorov padlo za obeť," vtipkoval.
V minulosti hranie počítačových hier odsudzoval. "Voľakedy by som bol, že však to nie je reálny život, ale teraz som fakt zástanca toho. Mne pomáha toto, aby som nerozmýšľal a aby som možno potom ľahšie zaspal. Pokiaľ sa nerozčúlim, pokiaľ ma niekto nevyhodí do vzduchu. A mne pomáha toto. Niekomu pomáha psychológia, niekomu pomáha kostol, niekomu bohužiaľ len drogy alebo podobné. Ale každý si musíme nájsť niečo svoje. A už sa za to nehanbím, že hrávam," povedal úprimne.
Jeho zvyky sa niekomu môžu zdať poriadne uletené. "Bohužiaľ, neviem, či aj ty to tak máš. Ja aby som, keď začnem rozmýšľať a začnem sa ubíjať a častokrát, vieš, smrť otca a zranenia a niekedy to tak na teba doľahne. Tak musím byť ozaj, že podcast v uchu, počítačová hra a v pozadí mi ide na telefóne nejaký absolútny nezmysel. A viem, že každý psychiater teraz, ak toto počuje, tak hovorí, kamaráde, tak tebe vybuchne mozog do troch rokov. A ja sám dúfam, že to prejde. Ale áno, musím sa rozptýliť, lebo keď som vo svojich ťažkých chvíľach nechaný sám za svojou hlavou, tak to... Ja by som nezaspal," odkryl temné myšlienky.
Bývalý hokejový obranca priznal, že neverí slovenskému systému. "Vtedy si začínam množstvo vecí vyčítať. Ako som dôveroval slovenskému zdravotníctvu, nechal som to tak. Však ocino zomrel na rakovinu a MR-ko mu dali o 4 mesiace, tak asi to nebude také vážne," prehovoril o jednom z najťažších životných období.
Uvedomuje si, že veci už nezmení. "A množstvo výčitiek, ktoré by som spravil inak, ale viem, že je to nezmysel, lebo už sa nedajú napraviť, už sa nedajú spraviť inak. Ale proste, keď mám taký deň, však jak to príde, to nikdy neviem, čo je ten spúšťač toho. Ale tak napríklad preto hovorím, že nehanbím sa za tú počítačovú hru, lebo mi to pomôže stopnúť to. Na chvíľku sa musíš sústrediť na 14-ročného v maminej pivnici, ktorý ťa chce vyhodiť do vzduchu," dodal Valábik.
