Neriadená strela Růžičková v spisoch ŠtB: Opitá vynadala divákom a nakopala kolegu?!

Obľúbená komická umelkyňa si získala tisíce priaznivcov svojím temperamentom, spontánnosťou, výrečnosťou i nevšednými telesnými proporciami. Napriek svojej neskoršej vysokej nadváhe bola vďaka baletným začiatkom z detstva mimoriadne čulá a pohyblivá. Sympatické ťažkotonážne, avšak nezabudnuteľné herecké kreácie, predviedla napríklad v kultových komédiách Ecce homo Homolka (1969), Dívka na koštěti (1971), Slunce, seno, jahody (1983) alebo Slunce, seno a pár facek (1989).

Narodila sa ako Helena Málková 13. júna 1936 v českej Prahe. Že z nej bude umelkyňa, predpovedal jej otcovi, legionárovi v Afrike, údajne africký šaman. Odmalička sa tak pripravovala na hereckú dráhu. Navštevovala súkromnú baletnú školu a tancovala v balete českého Národného divadla v Prahe aj vo vtedajšom pražskom Nemeckom divadle.

Neskôr vyštudovala Vyššiu zdravotnícku školu a krátko pracovala ako zubná laborantka. Naďalej však snívala o kariére na divadelných doskách a striebornom plátne. Pôsobila ako choreografka v Mladej Boleslavi a bola tiež javiskovou techničkou v Příbrami. Neskôr ako herečka v slobodnom povolaní hosťovala v Činohernom klube v Gogoľovom Revízorovi (1967) a v rokoch 1971–1973 bola členkou pražského Divadla Na zábradlí. V roku 1955 sa vydala za divadelného herca a pomocného režiséra Jiřího Růžičku st., s ktorým žila až do jeho smrti v roku 2003.

Koniec v Divadle Na zábradlí mal poznačiť aj incident, ktorý po rokoch našiel v spisoch ŠtB bývalý novinár a dnes starosta mestskej časti Praha-Řeporyje Pavel Novotný. „Helena bola mnohovrstevná a – v 70. rokoch pre excesy a naturel očami ŠtB – protisocialistický živel, proti ktorému nebolo žiadne obrany. Bola šialená, rovnako ako celá rodina, a bola okolo toho prča. A niekedy šialené pr*sery,“ napísal na sociálnej sieti X.

Na jeden z najvážnejších malérov si mala ŠtB založiť aj spis s názvom „Tanečnica“. Kvôli Růžičkovej bolo prerušené predstavenie, pretože mala nadávať divákom, zlikvidovať nejaký inventár a k partii z divadla, čo pila v ten deň od obeda, sa cielene primotal nasadený agent.

„Opilosť u Růžičkovej stúpa a kričí na celú vináreň, že jej ‚môžu všetci komunisti pobozkať pr**l‘. Neskôr zdemoluje šatňu a niekto zavolá doktora. Ten jej dá nejaké injekcie a upozorní hliadku VB na Anenskom námestí, čo videl v divadle. Predstavenie prebiehalo normálne až dovtedy, keď na javisko vstúpila Růžičková. Tá sa potácala, mumlala neustále niečo o pr**li a iné nezrozumiteľné nadávky. Nakoniec spadla do klavíra a herci ju museli podopierať. Preučila i Procházku začala rôzne kopať,“ znie v spise.

Růžičková, ktorú agent ‚Jege‘ podľa všetkého priviezol z vinárne opitú na ono predstavenie cielene, samozrejme dostáva k 1. novembru .1973 výpoveď. Pokuta za zrušené predstavenie je 6 000 korún.

Po prevalení škandálu nakoniec končí na tri mesiace v nemocnici, ale ide samozrejme o blázinec. V tom bol v tom čase trvalo jej manžel.

„Áno, to sa stalo a boli aj ďalšie podobné situácie. Vtedy mala dobrú náladu, tak to využila a dala dohromady taký výstup. Bol z toho vtedy veľký problém, pretože sa sťažovali nejakí zväzáci, ktorí sa cítili urazení,“ potvrdil tieto informácie neskôr aj Jan Přeučil pre eXtra.cz.

Na dráhu baletky musela rezignovať potom, ako výrazne pribrala na váhe, avšak zo svojej korpulentnej postavy dokázala učiniť jeden zo základných atribútov svojho geniálneho herectva uplatňovaného najmä v komediálnej polohe. Helena Růžičková milovala film odmalička. Už ako štvorročná si zahrala v snímke Babička (1940) a krátko na to v komédii Z českých mlýnů (1941).

Obsadzovaná herečka napísala niekoľko kníh - kuchárky, autobiografie a knihu o svojom optimistickom boji so zákernou chorobou. Zaujímala sa o viaceré ezoterické disciplíny a bolo o nej verejne známe, že mala veštecké nadanie, kvôli ktorému ju dokonca vyhľadávali aj hereckí kolegovia. Budúcnosť predpovedala zadarmo podľa hesla „dary sa majú zase len darovať“.

V roku 1991 sa stala spoluzakladateľkou nadácie Slon na pomoc deťom z detského domova v Šarišských Michaľanoch na východnom Slovensku. Posledné roky života trpela rakovinou, svoj boj začala vzdávať po smrti manžela a syna Jiřího Růžičku ml. (1999), ktorý bol taktiež hercom. Po opakovaných hospitalizáciách v nemocnici zomrela 4. januára 2004 v Plzni vo veku 67 rokov.