Slovenská speváčka Lýdia Volejníčková († 66) prežila svoje najkrajšie roky na výslní hudobnej relácie Repete. V 90. rokoch si užívala obdiv divákov, okázalé róby i pozornosť vplyvných mužov, od ktorých vyžadovala džentlmenské správanie. Keď s kolegami z Repete jazdila na akcie HZDS, kde jej vtedy najmocnejší muž krajiny Vladimír Mečiar pobozkal ruku či pomohol do kabáta, bola v siedmom nebi, spomína Plus jeden deň.
No keď sláva pominula, nedokázala sa s novou realitou zmieriť. Z úspešnej speváčky, ktorá s Michalom Dočolomanským spievala nezabudnuteľné hity a vypredávala desaťtisíce kaziet, sa postupne stala zlomená žena. Posledné obdobie pred smrťou definitívne zatienili ťažké depresie, úzkosti a pocit samoty.
Za jej kariérnym pádom stáli najmä vážne zdravotné problémy po ťažkých operáciách, pre ktoré musela užívať lieky, výrazne pribrala a začala sa vyhýbať pódiám. Podľa jej niekdajšieho dvorného skladateľa Pavla Šindlera bolo čoraz ťažšie s ňou spolupracovať, pretože často rušila vystúpenia na poslednú chvíľu.
Samotná speváčka niesla úpadok záujmu mimoriadne ťažko a cítila sa zradená vlastným okolím. „Prišla som na to, že človek má veľmi veľa priateľov vtedy, keď je zdravý, úspešný a šťastný. V čase mojej popularity ma chcel každý na svojej akcii, no zrazu, ako všetko pominulo, stratili sa aj priatelia,“ priznala v minulosti.
S pocitom krivdy sa napokon úplne stiahla z verejného života, zamestnala sa v bratislavskej galérii a uzavrela sa do seba vo svojom byte. Bývalá hviezda dobrovoľne odstrihla takmer všetky kontakty, odstavila si pevnú linku aj mobilný telefón. „Aspoň som si vyselektovala, koho do života ešte vpustím a koho nie. Bola to smutná, veľmi smutná selekcia,“ vysvetlila svoje pohnútky a dodala, že ju pre stavy úzkosti úplne opustila radosť z existencie.
„Spomienkam na krásne časy som sa oddala do takej miery, akoby realita ani neexistovala. Naozaj neviem, čo chcem. Stratila som chuť do života,“ povedala v jednom z rozhovorov rezignovane, pričom odmietala akékoľvek návrhy na návrat k hudbe.
Poslednou nádejou na zlepšenie jej stavu bola rodina, najmä narodenie vnučky Sofie, vďaka ktorej na chvíľu pookriala a opäť sa dokázala usmievať. Tento svetlý moment však netrval dlho a jej duševný stav bol ako na hojdačke. „Svetlé chvíle sa u nej striedali s horšími, ktoré ju ku koncu úplne pohltili,“ zaspomínala si speváčkina dcéra Ivana, ktorá sa nakoniec musela s partnerom a dcérou od mamy pre napätie odsťahovať, aby mohla žiť vlastný život.
