Prípad nemeckého kanibala Armina Meiwesa patrí medzi najotrasnejšie kriminálne kauzy modernej európskej histórie. Muž z Rotenburgu bol odsúdený na doživotie za zabitie a následné zjedenie Bernda Jürgena Brandesa, 43-ročného inžiniera z Berlína.
Na obyvateľov malej dediny Wüsterfeld pôsobil Meiwes na prvý pohľad úplne obyčajne. Staral sa o svoj dom, udržiaval upravenú záhradu a väčšinou na seba nijako neupozorňoval. V skutočnosti však podľa vlastného priznania dlhodobo skrýval temnú posadnutosť. Uviedol, že myšlienkami na zabitie a zjedenie človeka bol posadnutý už od mladosti. Podľa svojich slov spájal tento záujem so zážitkami z detstva, keď navštevoval bitúnok a začal sa zaujímať o porážanie a spracovanie mäsa.
V dospievaní dokonca uvažoval o tom, že by spolužiakov požiadal, či by mohol odrezať a zjesť časti ich tiel. Nakoniec to však neurobil zo strachu z odmietnutia. Po rokoch mu internet umožnil vstup do uzavretých komunít, kde ľudia otvorene diskutovali o kanibalizme. Práve tam sa zoznámil s Berndom Jürgenom Brandesom.
Po niekoľkých týždňoch intenzívnej internetovej komunikácie sa obaja muži dohodli na desivom pláne. Brandes mal prísť do Meiwesovho domu a súhlasiť s tým, že bude zabitý a zjedený. Súčasťou dohody bolo aj to, že Meiwes Brandesovi amputuje penis a obaja sa ho pokúsia spoločne zjesť.
Brandes dorazil do Rotenburgu v marci 2001. Súhlasil aj s tým, že pred zákrokom užije tabletky na spanie a alkohol. Meiwes mu následne penis odrezal nožom. Mäso potom osmažil na panvici a naservíroval, podľa neskorších zistení ho však ani jeden z mužov nedokázal zjesť. Celý priebeh Meiwes detailne natáčal na video. Keď Brandes postupne slabol v dôsledku straty krvi, Meiwes ho nakoniec ubodal. Potom telo rozrezal, niektoré časti zavesil na mäsiarske háky a veľké kusy uložil do mrazničky vedľa bežných potravín.
Počas nasledujúcich 10 mesiacov mäso postupne rozmrazoval, varil a jedol. Podľa vyšetrovateľov tak skonzumoval približne 20 kg ľudského mäsa. Vyšetrovatelia uviedli, že si jedlá pripravoval takmer ako slávnostné večere pre jedného. Používal najlepšie príbory, zapaľoval sviečky a pil červené víno. Keď sa ho policajti spýtali, ako sa pri jedení svojej obete cítil, odpovedal slovami: „S každým sústom bola moja spomienka na neho silnejšia.“
Prípad spôsobil v Nemecku právne komplikácie, pretože kanibalizmus vtedy nebol samostatným trestným činom. Meiwes bol najprv odsúdený za zabitie, po novom procese však súd rozhodol, že išlo o vraždu spáchanú za účelom sexuálneho uspokojenia. Odvtedy si odpykáva doživotný trest vo väzení.
