Obľúbený typ cvičenia môže odhaliť osobnosť: Platí TOTO aj pri vás?

Či už cvičíme doma, vonku alebo v posilňovni, mnohí z nás niektoré formy cvičenia úprimne nenávidia, zatiaľ čo na iné sa tešia. Psychológovia z Londýnskej univerzity teraz odhalili, že to všetko môže byť spôsobené typom osobnosti. Vedci z University College London v rámci experimentov skúmali temperament viac ako stovky ľudí a porovnávali ho s ich preferovaným typom cvičenia.

Zistili, že vysokointenzívny intervalový tréning (HIIT), ktorý kombinuje krátke úseky intenzívneho cvičenia s krátkou regeneráciou, zvyčajne uprednostňujú extroverti, ktorí radi priťahujú pozornosť. Je teda pravdepodobnejšie, že majú narcistické črty.

Naopak, tí, ktorí uprednostňujú krátke úseky cvičenia vykonávané osamote, sú podľa štúdie náchylnejší na neurotizmus - teda negatívne alebo vtieravé myšlienky. Podľa vedcov môže cvičebný režim pomôcť našej osobnosti pri dlhodobom dodržiavaní a dosiahnuť tak lepšiu kondíciu.

„Často počujete o ľuďoch, ktorí sa snažia byť aktívnejší, ale majú problém dosiahnuť trvalú zmenu. Zistili sme, že naša osobnosť môže ovplyvniť spôsob, akým sa zapájame do cvičenia, a najmä to, ktoré formy cvičenia nás najviac bavia,“ povedala pre The Mail hlavná autorka štúdie Dr. Flaminia Ronc z University College London. Nie je prekvapením, že účastníci, ktorí absolvovali cvičebný program v rámci experimentálneho výskumu, si zlepšili kondíciu a silu bez ohľadu na to, ako sa im darilo v testoch osobnosti.

Napríklad extroverti si obzvlášť užívali vysokointenzívne cvičenia, ako je HIIT alebo test maximálnej intenzity na bicykli. Naopak, svedomitosť sa spájala s aeróbnym cvičením (opakovaná aktivita, pri ktorej sa využíva kyslík a zvyšuje sa srdcová frekvencia, napríklad rýchla chôdza) a cvičeniami na posilnenie jadra. Výskumný tím tiež zistil, že svedomití ľudia sú vo všeobecnosti fyzicky aktívnejší, ale pravdepodobne skôr kvôli zdravotným benefitom ako pre samotné potešenie.

Ľudia, ktorí dosahovali vysoké skóre v neuroticizme - osobnostnej črte spojenej s obavami a úzkosťou - uprednostňovali krátke dávky aktivity pred dlhotrvajúcou námahou. Neurotickí jedinci tiež uprednostňovali súkromné tréningy bez dozoru, napríklad bez merania srdcovej frekvencie počas programu. Tento výsledok naznačuje, že títo ľudia oceňujú priestor na samostatnosť a súkromie počas cvičenia.

Zaujímavé je, že jedinou skupinou, u ktorej sa po cvičení výrazne znížila úroveň stresu, boli ľudia s vysokým skóre neuroticizmu. To ukazuje, že cvičenie je obzvlášť účinné pri znižovaní stresu u neurotických ľudí, ale menej u ľudí s inými osobnostnými črtami. Výskumníci tiež zistili, že tí, ktorí dosiahli vysoké skóre otvorenosti, teda tvorivosti, zvedavosti a ochoty učiť sa, hodnotili namáhavé cvičenie ako menej príjemné.

„Naše mozgy sú rôzne zapojené, čo určuje naše správanie a spôsob interakcie s prostredím. Nie je teda prekvapujúce, že osobnosť ovplyvňuje aj to, ako reagujeme na rôznu intenzitu cvičenia. Tieto zistenia by sme potenciálne mohli využiť na prispôsobenie odporúčaní týkajúcich sa fyzickej aktivity jednotlivcom - a dúfajme, že im pomôžu byť aktívnejší a zostať aktívnymi,“ dodávajú autori.