Vrah stopárok Miroslav: Krvavé besnenie v nákladiaku a hrôzy s mŕtvou obeťou († 19)

Miroslav Somora brázdil československé cesty v modrom nákladiaku značky Roman. Prácu si našiel len vďaka tomu, že zo svojej zdravotnej zložky odstránil všetky psychiatrické záznamy. V minulosti bol trestaný už päťkrát, odznelo v podcaste Kriminálne spisy. Na krku mal krádeže, prepadnutia a znásilnenia. Podarilo sa mu uniknúť z väzenia i liečebne. V čase ohavností, ktoré vykonal bol tridsiatnik. Mal už tretiu manželku a bol otcom dvoch detí.

Pri Trenčíne si vodič všimol osamelú stopárku. Lekárka Eleonóra ho zaujala, bola mladá, pekná a sama. Neprihovoril sa jej, nechcel ju vyplašiť ani odradiť. Predstieral, že má poruchu na nákladiaku a počkal, kým ho osloví ako prvá. Odviezol ju k Bernolákovu, kde sa na ňu vrhol. Mladá lekárka mu v strachu o život po chvíľke prestala odporovať. Útočník ju znásilnil a následne odviezol domov do Bratislavy.

O tri dni (8. august 1976) neskôr bol opäť na love. Auto zaparkoval pri stanici vlakov a autobusov v Trenčíne. Do oka mu padli dve 19-ročné kamarátky Tatiana a Viera. Mladé ženy opäť neoslovil. Namiesto toho sa tváril, že niekoho hľadá a počkal kým sa mu prihovoria a poprosia o pomoc.

Ošíval sa a klamal, že ich nemôže odviezť obe, aby nemal problém. V hlave mal však diabolský plán ako dievčatá rozdeliť. Nebol si istý či premôže obe. Tatiana a Viera ho však odmietli, v Somorovi to vrelo a odišiel. V aute si svoje rozhodnutie rozmyslel a pripravil sa, aby mu nemohli utiecť. Na mieste spolujazdca vymontoval kľučku, aby nemohli zvnútra otvoriť dvere, pripravil si tiež nôž. Vrátil sa na zastávku, kde našiel dievčatá a napokon spolu nasadli do nákladného auta.

Po pár kilometroch odbočil Miroslav do Trenčianskych Teplíc a na poľnú cestu, ktorá viedla ďalej cez les. Dievčatám začal dávať nemravné návrhy. Odmietali ho, no rýchlo si uvedomili, že nejde len o vtip.

Auto odstavil pri hlavnej ceste a vytasil na ne 30-centimetrový nôž. Chceli utiecť, no na dverách chýbala kľučka. Prinútil ich otočiť sa a obom zviazal ruky. V kabíne sa po chvíľke spustila zúrivá bitka. Jednému z dievčat sa podarilo uvoľniť ruky a zaútočilo. Miroslav schmatol masívny montážny kľúč a silnými ranami omráčil Tatianu a následne aj Vieru. Obom dievčatám na niekoľkých miestach polámal lebku a spôsobil krvácanie do mozgu.

Tam však krvavé besnenie nekončí. Agresor vymenil zbraň za nôž. Tatiane bodol do hrude a chrbta. Vieru zasiahol raz do pravej ruky a dvakrát do chrbta. Čepeľ sa v tele obete zlomila. Zaútočil s takou brutalitou, že dievčatá nemali šancu jeho besnenie prežiť. Po dvojnásobnej vražde naštartoval auto a odviezol sa aj s dvomi mŕtvolami v kabíne k obci Homolka.

Zastal, vyzliekol ich a chcel sa na telách ukojiť, no odradila ho krv a hrôzostrašné rany. Cestou na Ilavu vyhadzoval z okna ich oblečenie. Auto napokon odparkoval na opustenom mieste pri Váhu. Na bezvládnom tele Viery vykonal súlož. Doľahla na neho únava a pri mŕtvolách zaspal.

Po prebudení si uvedomil vážnosť situácie. Necítil súcit, ani ľútosť, chcel len vyviaznuť bez problémov. Umyl sa teda v rieke, prezliekol si zakrvavené oblečenie a do vody odhodil zvyšok osobných vecí obetí.

Do auta naložil telá mladých žien a odviezol ich až na Moravu. Napokon ich zahrabal v hlinenom násype v meste Valašské Klobouky. Spravil však chybu. Zle odstavený nákladiak si všimol Bohumil a zapísal si poznávaciu značku. Čo videl, mu vŕtalo v hlave a tak sa vydal na miesto, kde sa mu naskytol hororový pohľad. V hŕbe hliny a kameňov si všimol ženské nohy.

Brutálna smrť Viery a Tatiany rozbehla celoštátne vyšetrovanie a pátranie po páchateľovi. Vďaka všímavému svedkovi sa policajtom podarilo vypátrať Miroslava Somoru už o dva dni neskôr. Načapali ho vo chvíli, keď z kabíny nákladiaku zmýval krv a chystal sa ho prefarbiť.

Najskôr sa priznal, no následne svoju výpoveď zmenil a dokonca sa snažil predstierať schizofréniu. Vraždu dievčat nikdy neoľutoval. Sexuálnemu agresorovi a vrahovi udelil súd trest smrti. Miroslav sa pokúsil o zníženie trestu na doživotie, požiadal tiež o milosť prezidenta Gustáva Husáka. Neuspel a 9.februára 1979 bol obesený v bratislavskej väznici.