Európski lídri intenzívne hľadajú vlastných vyjednávačov pre mierové rozhovory s Vladimirom Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. K tomuto kroku ich podnietili rastúce obavy, že Donald Trump už neháji záujmy starého kontinentu a jeho doterajšie snahy o sprostredkovanie mieru zlyhávajú, uvádza The Telegraph.
K diplomatickému napätiu prispievajú aj kontroverzné kroky Bieleho domu, ako napríklad zrušenie niektorých sankcií voči Moskve, pre ktoré Európa cíti naliehavú potrebu získať v rokovaniach silnejší hlas. Namiesto jedného hlavného vyjednávača sa európske štáty prikláňajú k vytvoreniu širšieho vyjednávacieho tímu.
Tento prístup má zabrániť vnútorným sporom a riziku vetovania jednotlivých kandidátov. Medzi hlavnými adeptmi sa spomínajú talianska premiérka Giorgia Meloni, fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý udržiava dobré vzťahy s Trumpom, či český prezident Petr Pavel. Ten disponuje cennými skúsenosťami z priamych vojenských vyjednávaní s Rusmi z čias svojho pôsobenia vo vedení NATO.
Práve český prezident upozorňuje na to, že šéf Kremľa už neberie európske inštitúcie vážne a ignoruje ich zástupcov vrátane Ursuly von der Leyen. Podľa Pavla musí Európa „nájsť osobu alebo skupinu ľudí, ktorí by hovorili za Európu... jednoducho lídrov, ktorí by od ostatných dostali mandát na rokovania.“ Pritom varuje, že ak nedôjde k zmene súčasného prístupu, hrozí eskalácia a otvorený vojenský konflikt medzi Západom a Ruskom.
Na naštartovanie zmysluplného dialógu by podľa Pavla mohla Európa ponúknuť Moskve ekonomické stimuly, ktoré obrazne označil za „cukrík“. „Ak prídeme s procesom, ktorý by viedol k ukončeniu konfliktu na Ukrajine, potom nie je potrebné podnikať ďalšie hybridné útoky, najmä ak je na konci nejaký cukrík. Tým mám na mysli obnovenie podnikania, spolupráce a obchodu, čo je pre Rusko lákavé,“ vysvetlil.
Uvoľnenie sankcií by však podľa neho muselo byť striktne podmienené tým, že sa Rusko opäť stane rešpektovaným partnerom, pristúpi na prímerie a začne seriózne mierové rokovania.
