Bolek Polívka sa odfotil so všetkými synmi: Nespustíte z nich oči!

Bolek Polívka, otec šiestich detí, z ktorých dve sa vydali v jeho hereckých stopách, bol ženatý aj s francúzskou herečkou Chantal Poullain (66). Poslednou jeho partnerkou je Marcela Černá.

Na sviatok Troch kráľov jeho syn Vladimír (33) zverejnil na sociálnej sieti Instagram fotografiu, na ktorej je otec Bolek obklopený ďalšími synmi Janom (19) a Františkom Antonínom (17). „Bratři Polívkové s králem,“ napísal k rodinnej snímke, na ktorej nesmie chýbať ani Vladimírov psík. Rodinný záber nájdete v galérii pod článkom.

Boleslav (Bolek) Polívka sa narodil 31. júla 1949 vo Vizoviciach na Morave ako najmladší z troch synov. Od detských liet získaval náklonnosť k divadlu, pretože jeho rodičia boli nadšenými ochotníkmi. V jednom z rozhovorov pre médiá si zaspomínal na to, čo mu otec povedal, keď sa mu posťažoval „čo to meno... Polívka?!“, keby sa raz chcel stať hercom. Otec mu s dávkou humoru odpovedal: „Bolečku, nechaj si to meno. Budeš mať reklamu na každom jedálnom lístku.“

Už na strednej škole vystupoval Bolek Polívka s komickým kvartetom a odtiaľ si to namieril priamo na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Od roku 1972 sa stal jednou z hlavných osobností Divadla Husa na provázku, v ktorom pôsobil až do roku 1992.

O rok neskôr založil v Brne vlastné Divadlo Bolka Polívky, čo mu dávalo slobodu pozývať si spolupracovníkov podľa vlastného výberu. „Veľmi často sa nám hercom stáva, že práve nehráme to, čo by sme chceli hrať. A tým, že sa človek stane principálom môže viac rozhodovať o svojom osude,“ povedal.

So svojimi originálnymi inscenáciami, spájajúcimi pantomímu a herectvo, sa stal úspešným a slávnym divadelným autorom. Medzi jeho najlepšie autorské divadelno-pantomimické predstavenia patria napríklad Trosečník (1977), Poslední leč (1981) alebo Šašek a královna (1985), na základe ktorého vznikol neskôr film.

Po prvýkrát sa pred filmovú kameru postavil v roku 1966. V komédii Kočky neberem si zahral mladíka v dave. Odvtedy stvárnil množstvo postáv rôznych charakterov vo vyše stovke filmov.

Do širšieho diváckeho povedomia sa Bolek Polívka zapísal najmä vďaka režisérke Viere Chytilovej a úlohám v jej filmoch Kalamita (1981), Šašek a královna (1987), ale predovšetkým v komédii Dědictví aneb kurvahošigutntag (1993).

Vytvoril v nej nezabudnuteľnú kultovú postavu rázovitého a večne opitého dedinčana Bohuša, ktorý nečakane zdedil obrovský majetok. Na tomto filme sa podieľal aj ako scenárista. Film sa v roku 2014 dočkal svojho pokračovania Dědictví aneb Kurvaseneříká.

Za stvárnenie postavy farára Holého vo filme Zapomenuté světlo (1996) získal Českého leva. Druhý raz dostal toto prestížne filmové ocenenie za úlohu v dráme Musíme si pomáhat (2000). Snímka bola zároveň medzi piatimi nomináciami na Oscara za najlepší zahraničný film.

U našich západných susedov patrí Bolek Polívka stále k najvyťaženejším filmovým a televíznym hercom. Avšak podľa umelca samotného, mimoriadne úlohy ako farár v Zapomenutom světle alebo sochár Mára v Pupende (2003) sa rodia len vzácne. „Sú to také malé zázraky,“ dodal s tým, že mal šťastie na krásne herecké úlohy, ktoré dostával.

Bolek Polívka je tiež známy recesista a autor povestných akcií ako napríklad majstrovstvá sveta v hádzaní flinty do žita. V televízii vystupoval s dvoma zábavnými a veľmi sledovanými programami Manéž Bolka Polívky a Bolkoviny.