Môže vedomie pretrvať smrť? Vedec ponúka hypotézu inšpirovanú zážitkami blízkej smrti. (ilustračé foto)Zdroj: AI / Google Gemini
Čo sa deje s vedomím vo chvíli, keď sa zastaví srdce a výrazne utlmí mozgová činnosť? Vedec Pekka Rechardt pôsobiaci vo Fínsku sa touto otázkou zaoberal na základe výpovedí ľudí, ktorí prežili zástavu srdca. Vo svojej práci predkladá hypotézu, podľa ktorej by vedomie nemuselo byť úplne závislé od mozgu. Rechardt vyšiel okrem iného z prehľadovej štúdie z roku 2025, ktorej autori sa zaoberali zážitkami blízkej smrti. Niektorí ľudia po zotavení opisovali živé a súvislé prežitky.
Autori prehľadu usudzujú, že časť z nich nastala v čase, keď bola elektrická aktivita mozgovej kôry výrazne utlmená alebo ju nebolo možné na zázname zachytiť. Práve tieto výpovede sú pre Rechardta podnetom na úvahu, či vedomie môže existovať aj mimo mozgu.
„Táto empirická úvaha podporuje možnosť, že život po smrti je vierohodným variantom,“ napísal. Vo svojej práci sa venoval aj tomu, ako človek vníma rôzne pocity a myšlienky ako jeden celok. Predstavuje si napríklad prechádzku po slnečnej pláži: človek súčasne vníma okolitú krajinu, teplo a môže premýšľať o filozofických otázkach. Tieto vnemy a myšlienky pritom súvisia s rôznymi časťami mozgu.
Ako možné vysvetlenie navrhuje Rechardt ďalší priestorový rozmer nad rámec dĺžky, šírky a výšky. Prirovnáva ho k pohľadu na plochý obrázok zhora: pozorovateľ môže vidieť jeho jednotlivé časti naraz. Podobne by podľa jeho hypotézy mohlo vedomie spájať informácie súvisiace s rôznymi oblasťami mozgu.
Základná otázka však zostáva otvorená. Z výpovedí ľudí po zástave srdca nemožno automaticky vyvodiť, že ich zážitky vznikli v čase úplnej neprítomnosti mozgovej činnosti. Rechardtov návrh predstavuje možné vysvetlenie, ktoré samo osebe nedokazuje, že vedomie po smrti pokračuje.
