Koktejl.sk
Ľudia opisujú zážitky blízke smrti rôzne, podľa autorov novej štúdie sa však v ich spomienkach objavuje súvislosť medzi tvarom priestoru a vnímanými farbami. Podobné zážitky sa často spájajú s traumatickými či silne emotívnymi udalosťami a ich opis môže byť náročný.
Medzinárodný tím preto požiadal 50 ľudí, ktorí takýto zážitok uviedli, aby ho rozdelili do jednotlivých etáp a zakreslili priestory, ktoré si vybavovali. Zaznamenávali tiež svoju polohu, pohyb a farby. Výsledky vyšli v časopise Frontiers in Psychology. „Bolo to ako matica s mnohými a mnohými bodmi mriežky, ktoré sa všetky navzájom prepájali vo viacerých dimenziách,“ stálo v jednej z výpovedí. Ďalší účastník hovoril o minulosti, prítomnosti a budúcnosti Zeme.
Vedci rozlíšili štyri širšie kategórie: kužeľovité priestory pripomínajúce tunely, výrazne zakrivené priestory podobné oblúkom, miernejšie zakrivené priestory a kruhové či oválne priestory, ktoré človeka akoby obklopovali. Z 28 opísaných kužeľovitých priestorov ich bolo 22 nefarebných, napríklad čiernobielych. Naproti tomu 27 z 31 širokých zakrivených priestorov ľudia vnímali farebne. Čísla sa vzťahujú na jednotlivé opísané priestory, nie na počet ľudí.
Autori upozorňujú na podobnosť s niektorými známymi zrakovými javmi. Obmedzený prísun kyslíka do mozgu alebo očí môže napríklad zúžiť zorné pole a vyvolať tunelové videnie. Pri slabom osvetlení zasa oči horšie rozlišujú farby. Pri rozsiahlych priestoroch vedci spomínajú aj tzv. Ganzfeldov efekt. Jednotné zorné pole pri ňom môže viesť k živým zrakovým halucináciám. Podobnosť však sama osebe nedokazuje, čo opísané zážitky spôsobilo.
Koktejl.sk
