Herečka Zuzana Mauréry bez servítky o mentalite slovenského národa: Čím väčší grázel, tým väčší hrdina!

Slovenská kultúra podľa obľúbenej herečky a speváčky Zuzany Mauréry (58) plní v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu, ktorú mnohí podceňujú. Pre Denník N sa ostro vyjadrila k aktuálnej situácii na Slovensku a upozornila, že umenie musí nastavovať zrkadlo morálke, keďže v trestnom zákonníku ju nenájdeme. Zvrchu podľa nej prichádza masívna deštrukcia, ktorá v ľuďoch vyvoláva dojem, že ak si môžu mocní beztrestne robiť čokoľvek, môžu to robiť všetci.

Známa umelkyňa sa v tejto súvislosti bez servítky pustila do národnej mentality a poukázala na zvrátené vnímanie hrdinstva v našej spoločnosti. „Pretože u nás je, bohužiaľ, veľmi populárna taká jánošíkovčina, že čím väčší grázel, tak tým väčší hrdina. To je také typické pre Slovákov. Že sa bavíme skôr o tom, čo kto kde ukradol a aký je to samec, ako o tom, čo kto urobil pre ľudí a dokázal,“ vysvetlila.

Mauréry neskrýva rozhorčenie ani nad tým, ako sa tento nebezpečný trend premieta do popkultúry. V minulosti už pre portál 360tka skritizovala vznik filmov o mafiánskom bossovi Mikulášovi Černákovi, v ktorých vidí nešťastné heroizovanie obávaného zločinca. Podľa nej mal byť hlavným hrdinom radšej vyšetrovateľ či novinár. „Je to minimálne kontroverzné. Samozrejme, že film má veľkú silu, aj to umenie má veľkú silu, preto to stále robíme, lebo to ovplyvňuje masy… Chlieb a hry,“ dodala.

Práve z toho dôvodu má umenie obrovskú moc, ktorú sa podľa herečkiných slov snažia mocní dlhodobo kontrolovať a manipulovať. „Vždy je to o tom, prečo tak dávajú pozor a chcú ovplyvňovať televíziu? Pretože má určitú silu,“ zdôraznila s tým, že bežný divák ľahko podlieha tlaku z obrazovky. Ako príklad prekročenia právomocí spomenula aj nedávny zásah riaditeľky SND, ktorá zakázala jednu z hier, hoci jej úlohou bolo len vytvoriť fungujúcu štruktúru ustanovizne.

Pripomenula pritom, že už v antike panovníci financovali amfiteátre a divadelné predstavenia pre chudobných, aby v spoločnosti zakorenili jasný morálny etalón. Dnes, keď spravodlivosť naráža na limity zákonov, zostáva kultúra jedným z posledných miest, kde ľudia môžu hľadať správny smer, etiku a hranice toho, čo je ešte v spoločnosti akceptovateľné.