Mal všetko – slávu, uznanie aj priazeň divákov, napriek tomu nedokázal zvíťaziť nad vlastnými démonmi. Slovenský herec Arnošt Garlaty († 45), známy z komédií ako Skalní v ofsajde či Statočný zlodej, patril k výrazným postavám našej kultúrnej scény. Hoci sa z pôvodného povolania baníka vypracoval na profesionála v prešovskom Divadle Jonáša Záborského, jeho sľubnú kariéru postupne ničila závislosť, ktorá vyústila do nepredstaviteľnej rodinnej tragédie, pripomína Plus jeden deň.
„Chcel byť veľkým hercom! A vnútri ho klala zúfalosť, keď zistil, že kočovné herectvo, jeho vnútorné danosti, aj jeho opíjanie mu nedovoľujú ísť po tejto ceste k vyšším métam,“ priblížil spisovateľ Ján Čomaj v knihe Kruté osudy. V snahe nájsť útechu a zabudnutie začal hľadať spásu na dne pohárika. Zatiaľ čo on trávil noci v spoločnosti alkoholu a prchavej slávy, jeho rodina v tichosti trpela.
„Žena sa s hrôzou dívala, kam sa Arnošt rúti. Nehádali sa. Arnošt sa hádam ani nevedel hádať. Pred ňou mal len najtrápnejší pocit, aký chlap môže pred ženou mať. Vedel, že mu to spôsobila pijatika,“ opisuje Čomaj. Pod ťarchou manželovej nekontrolovateľnej závislosti jej psychika nedokázala ďalej vzdorovať.
„Jednoduchá žena sa začala rúcať ako otrasený dom. O niekoľko týždňov si Arnošt všimol, že sa akosi čudne správa. A občas hovorí z cesty. Pomiatla sa na rozume a Arnošt si to nevládal, nemohol alebo nechcel priznať,“ dodáva autor knihy.
Zúfalstvo pomätenej manželky napokon vyvrcholilo do hrôzostrašného skratu. Kým Garlaty v ten osudný večer stískal ruky fanúšikom, jeho žena vzala ich sedemročnú a jedenásťročnú dcéru na prechádzku k železničnej trati. „Po trati sa rútil vlak. Vtedy dcérky strhla za sebou. Škripot bŕzd a krik ľudí. Spod kolies vytiahli mŕtve dievča a dokaličenú ženu,“ zaznamenáva mrazivé detaily tragédie.
Akoby zázrakom sa zachránila aspoň staršia dcéra, ktorá sa podľa spisovateľa v poslednom okamihu vytrhla mame z rúk a utekala, pričom ju na pokraji smrti našli až po dvoch týždňoch v Česku. Matka síce prežila, no vlak jej odrezal obe nohy a okrem psychiatrie ju čakal aj súd za usmrtenie vlastného dieťaťa.
Herec si obrovskú stratu dával za vinu a výčitky svedomia ho úplne pohltili. „Reval, dostával záchvaty nepríčetnosti, mlátil si hlavu po krčmách, kým nepadol otrávený alkoholom,“ približuje kniha jeho prvotnú reakciu. Neskôr síce absolvoval protialkoholické liečenie na Prednej Hore a vrátil sa ako vymenený s odhodlaním: „Bol som blázon, chlapi, hovädo som bol, fakt, veľkú daň som zaplatil.“
Aby nezostal v prázdnom byte sám so svojimi čiernymi myšlienkami, divadlo k nemu nasťahovalo mladého kolegu s manželkou. Ani táto snaha okolia ho však nezachránila. „Jedného rána šiel kolega – podnájomník do kúpeľne, vždy chodieval ako prvý... Na bielizňovej šnúre v kúpeľni visel Arnošt,“ uzatvára spisovateľ smutný príbeh muža, ktorého život a sľubná kariéra predčasne vyhasli v roku 1962 vo veku len 45 rokov.
