Ktorá známa osobnosť sa dožíva 100 rokov? Rady na DLHOVEKOSŤ od tohto významného človeka!

Keďže obľúbený prírodovedný historik David Attenborough oslavuje svoje 100. narodeniny, mnohí ľudia premýšľajú nad tajomstvom jeho výnimočne dlhého a zdravého života. Ako píše portál DailyMail, odpoveď môže čiastočne spočívať v našich génoch, ale spôsob, akým sa rozhodneme žiť, tiež zohráva dôležitú úlohu – podľa niektorých výskumov až 75 percent.

Ukázalo sa, že u ľudí v ich osemdesiatke každodenné socializovanie znižuje riziko úmrtia v nasledujúcich piatich rokoch o viac ako polovicu – na to si treba pamätať, keď nabudúce zrušíte svoje plány. Aj ľudia, ktorí sa socializujú len príležitostne, si môžu znížiť riziko predčasného úmrtia. Výskum však neustále poukazuje na dávkovú reakciu, čo znamená, že čím viac sa socializujete, tým väčšiu šancu máte na dlhý a zdravý život. Osamelý život vedie k nárastu zápalových markerov. Tento nárast kortizolu a pokles bielych krviniek môžu v tele vyvolať zápal, čím sa zvyšuje riziko demencie, srdcových chorôb a dokonca aj rakoviny.

Strava tiež zohráva kľúčovú úlohu v zdravom starnutí. Je dobre známe, že konzumácia stravy s vysokým obsahom ultraspracovaných potravín môže zvýšiť riziko infarktu, mozgovej príhody a dokonca aj demencie, pretože tukové usadeniny prerušujú prísun krvi do mozgu a srdca. Uprednostňovanie potravín bohatých na zdravé tuky, vitamíny a minerály – ako sú celozrnné obilniny, olivový olej, chudé mäso, ryby a listová zelenina – môže tiež pomôcť zlepšiť fyzické a duševné zdravie.

Známa ako stredomorská strava – existuje množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, že obmedzenie príjmu mliečnych výrobkov, červeného mäsa a nasýtených tukov vám môže znížiť riziko demencie. Hoci Attenborough úplne neprijal vegetariánsky životný štýl a rozhodol sa jesť viac rýb, znížil konzumáciu červeného mäsa – krok, o ktorom verí, že by mohol byť hybnou silou jeho dlhého života.

Odborníci tvrdia, že jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre to, aby ste sa dožili vysokého veku so zdravými kosťami a kĺbmi, je zostať aktívny. A hoci je 10 000 krokov cieľom mnohých ľudí, odborníci tvrdia, že ide skôr o to byť počas dňa neustále aktívny, než o jeden krátky záblesk cvičenia. Nedávna štúdia, ktorá sledovala viac ako 111 000 ľudí viac ako 30 rokov, zistila, že zatiaľ čo tí s najširšou škálou fyzickej aktivity mali takmer o 20 percent nižšie riziko predčasného úmrtia, chôdza bola jedinou aktivitou spojenou s najnižším rizikom úmrtia.

Je jedno, akú fyzickú aktivitu uprednostňujete; ideálne je však kombinovať nejaké aeróbne kardio so silovým tréningom, pretože svalová hmota je základom pri udržaní celkového zdravia. Nikdy nie je neskoro začať a ako fyzická aktivita sa ráta aj práca v záhrade.

Pán Attenborough zdôrazňuje, že keby v živote nemal prácu, ktorá ho motivuje a ženie dopredu, zrejme by tu už nebol. Hlad po poznatkoch a neustále vzdelávanie aj vo vyššom veku sú kľúčom pre celkovú vitalitu človeka. Jedna štúdia – publikovaná v časopise Journal of Epidemiology and Community Health – dokonca zistila, že práca po dovŕšení 65 rokov, kedy väčšina ľudí začína uvažovať o odchode do dôchodku, by mohla viesť k dlhšiemu životu. A Attenborough, ktorý má už sedem desaťročí svojej prelomovej kariéry za sebou, jednoznačne dokázal, že by to tak mohlo byť.

Dobrý spánok – neoddeliteľná súčasť odstraňovania toxických bielkovín spojených s Alzheimerovou chorobou z mozgu – je ďalším kľúčovým faktorom, ktorý môžeme ovplyvniť, aby sme predĺžili dlhovekosť. Vedci z Harvardu dokonca zistili, že dobrý nočný spánok môže predĺžiť život až o päť rokov.

Nejde však len o jednu noc dobrého spánku. Výskum ukazuje, že približne 10 percent úmrtí z akejkoľvek príčiny môže byť spôsobených zlými spánkovými návykmi. Medzitým tí, ktorí majú väčšinu nocí sedem až osem hodín spánku – s konzistentnými cyklami spánku a bdenia – pociťujú najväčšie výhody. Predchádzajúce štúdie ukázali, že aj príliš veľa spánku môže byť škodlivé a podobne zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, srdcových chorôb, obezity a cukrovky.

Ako zrejme viete, Sir David Attenborough je prírodovedec, ktorý počas svojej bohatej kariéry nahovoril stovky dokumentov, navštívil desiatky krajín a ako prírodovedec skúmal faunu a flóru takmer na celom svete. Jeho spojenie s prírodou a ochrana ekosystému sú hlavným cieľom jeho života a vďaka nemu sa aj my učíme, ako sa vrátiť k prírode a ako ju chrániť. Spojenie s prírodou rapídne znižuje mieru oxidačného stresu a čas strávený v záhrade, na prechádzke alebo so zvieratami nám doslova pridá životnú energiu.

Dobrou správou je, že aktivity na zmiernenie stresu, ako je joga, meditácia a trávenie času v prírode, môžu znižovať hladinu cukru v krvi takmer rovnako účinne ako lieky na cukrovku, chrániť srdce a zvyšovať pravdepodobnosť dlhého a zdravého života.