Začalo sa to ako bežný kašeľ, nasledoval boj o život: Denise museli amputovať obe nohy!

Denise Dibrell (52) sa v júli 2025 zúčastnila na svadbe svojho bratranca v americkom štáte Tennessee. Počas nej ju začal trápiť silný kašeľ. Stav sa zhoršil natoľko, že keď si ľahla, nedokázala poriadne dýchať, píše denník The Mirror. Spočiatku užívala len voľnopredajné lieky, a keď jej bolo lepšie, vrátila sa domov do Las Vegas.

Tam však pre istotu navštívila lokálnu kliniku. Keď jej zdravotníci namerali nízku saturáciu kyslíka, urobili jej testy na vírusy – a tie potvrdili chrípku typu A. Zdravotníci pre istotu zavolali sanitku, aby Denise previezla na podrobnejšie vyšetrenia do nemocnice. Jej stav sa však po prevoze prudko zhoršil. Dostala sa do respiračného zlyhania a následne sa u nej rozvinula sepsa a septický šok.

Lekári ju museli uviesť do umelého spánku a podali jej vazopresory – lieky, ktoré sťahujú cievy, zvyšujú krvný tlak a udržiavajú krvný obeh v životne dôležitých orgánoch. Práve to však malo tragický dopad na jej končatiny. Keďže telo v boji o prežitie uprednostňovalo zásobovanie srdca či pľúc, do chodidiel sa dostávalo čoraz menej krvi.

Nemocnica kontaktovala rodinu a do Las Vegas priletel jej 56-ročný brat David. Keď dorazil k lôžku, Denise bola napojená na umelú pľúcnu ventiláciu a v dôsledku septického šoku jej postupne začali černieť chodidlá.

Situácia bola natoľko kritická, že 15. augusta lekári hovorili s jej 76-ročnou mamou Patriciou o možnosti odpojenia dcéry od prístrojov. Mama to rázne odmietla. „Vďaka Bohu, že povedala: ‚Nie, nechajme ju na prístrojoch.‘ Keby s tým súhlasila, dnes by som tu nebola,“ spomína Denise. Lekári testovali jej mozgovú aktivitu. Varovali rodinu, že po takom vážnom stave môžu zostať kognitívne následky, Denise sa však napokon prebrala.

Počas približne 30 dní, ktoré strávila v kóme, jej chodidlá kvôli chýbajúcemu prekrveniu postupne odumreli a podľa jej slov sa doslova „mumifikovali“. „Mala som toľko krvných zrazenín a krvný tlak mi klesol tak nízko, že sa mi do chodidiel nedostávala žiadna krv. Lekári s tým už nemohli nič urobiť,“ opisuje Denise.

Z kómy sa prebrala 18. augusta 2025. Keď sa jej stav stabilizoval, 20. augusta ju z nemocnice dočasne prepustili, aby doma počkala, kým budú chodidlá pripravené na chirurgický zákrok. Pre neznesiteľné bolesti napokon 15. septembra 2025 podstúpila trojhodinovú operáciu, pri ktorej jej amputovali obe nohy pod kolenami. V nemocnici následne strávila ďalších šesť týždňov.

Ani po amputácii sa jej problémy neskončili. Denise dostala infekcie odolné voči antibiotikám, trpela ďalšími krvnými zrazeninami a prišla o všetky vlasy. Pravá noha sa nehojila správne, preto musela podstúpiť reoperáciu. Zostali jej aj mierne následky v podobe čiastočnej straty pamäti.

Jej život sa radikálne zmenil aj v osobnej a finančnej oblasti – prišla o prácu, musela sa vyrovnať so smrťou svojho 13-ročného psa aj s ďalším úmrtím v rodine. Keďže nemá zdravotné poistenie, musela nateraz pozastaviť aj fyzioterapiu, kým si nezabezpečí ďalšie financie.

Napriek všetkým prekážkam sa Denise odmieta vzdávať. Dnes používa protézy pod kolenami a s pomocou chodítka sa opäť učí chodiť. „Nevzdávam sa, bojujem ďalej, neležím v biede a neľutujem sa. Beriem to skôr ako požehnanie. To, že mám ruky a že som prežila, je úžasné,“ hovorí odhodlane.

Svoj príbeh vníma cez známe lekárske príslovie. „Hovorí sa ‚život alebo končatina‘. V mojom prípade to bol život. Samozrejme, videla som, že moje nohy sú preč, ale mala som pocit, že som dostala druhú šancu,“ dodala na záver.