Ľudia stále veria chemtrails: Odborníci vysvetľujú, prečo sú konšpirácie pre našu myseľ atraktívne!

Konšpiračná teória o takzvaných chemtrails tvrdí, že ide o chemické či biologické látky vypúšťané vládami s cieľom ovládať počasie alebo poškodzovať obyvateľstvo. Myšlienka sa začala šíriť v roku 1996, keď niektorí konšpirátori mylne interpretovali výskumný materiál amerického letectva o úprave počasia. Odvtedy ju posilňujú sociálne siete a vybraná mediálna scéna. Ľudia totiž v konšpiračných teóriách hľadajú úľavu od príliš zložitého sveta.

Podľa odborníka na komunikáciu Caluma Listera Mathesona je táto teória učebnicovým príkladom toho, ako konšpirácie fungujú. Na sociálnych sieťach, najmä na platforme X, majú rozsiahlu komunitu a výrazne ich podporujú niektorí konzervatívni komentátori. Napríklad Tucker Carlson nedávno poskytol priestor aktivistovi Danovi Wigingtonovi. Myšlienka má podporu aj medzi niektorými americkými politikmi – minister zdravotníctva Robert F. Kennedy mladší ju verejne zastával a poslankyňa Marjorie Taylor Greene predložila návrh na zákaz chemickej kontroly počasia.

Odborníci však chemtrails odmietajú. Vedec David Keith zverejnil jasné stanovisko a ďalšie zdroje, ako napríklad contrailscience.com, detailne vysvetľujú, že ide o bežné kondenzačné stopy tvorené ľadovými kryštálmi. Podľa psychológa Roba Brothertona má teória štruktúru náhody, pretože akýkoľvek dôkaz proti nej je jej priaznivcom potvrdením údajného utajovania. Tým sa stáva nefalsifikovateľnou, čo je zásadný problém. Konšpirácie tiež odporujú zásade jednoduchosti: je menej pravdepodobné, že milióny ľudí po celom svete tajne spolupracujú na chemickom programe, než že ide o prirodzený jav.

Calum Lister Matheson pripomína aj výrok Carla Sagana, že mimoriadne tvrdenia si vyžadujú mimoriadne dôkazy, ktoré v tomto prípade neexistujú. Prečo sa teda teória drží? Podľa Mathesona konšpirácie poskytujú ľuďom úľavu vo svete plnom neistoty. Pomáhajú vytvárať pocit kontroly a posilňujú súdržnosť skupiny, ktorá verí, že vidí skrytú pravdu. V neistom a chaotickom svete môže byť predstava zlovolného plánu menej desivá než realita plná náhod a prírodných katastrof.