Prečo ľudia veria konšpiračným teóriám? Vedci prišli na jeden z najsilnejších motívov

Zem je plochá, na Mesiaci nikdy ľudia neboli a celú spoločnosť ovládajú jašteri prezlečení za ľudí. V posledných rokoch zažívajú konšpiračné teórie obrovský boom. Ich šírenie uľahčujú sociálne siete. Vedcov ale zaujíma, aký typ ľudí týmto teóriám verí a prečo. Podľa najnovšieho výskumu ich motivuje zášť a pocit nedocenenia. Vedci zo Staffordshirskej univerzity sa pokúsili odpovedať na otázku, prečo ľudia konšpiračným teóriám uveria, a ešte ich sami šíria. Podľa ich analýzy sa všetko točí okolo jedného kľúčového faktora: zášti.

„Zášť sa objavuje, keď sa ľudia cítia v nevýhode – často v momentoch, keď zažívajú neistotu, ohrozenie alebo pocit nedocenenia. Ide o túžbu vyrovnať podmienky hry tým, že sa snažíme niekoho iného zraziť dole, pretože máme pocit, že iná možnosť neexistuje. Konšpiračné teórie môžu túto potrebu uspokojiť tým, že ľudia odmietajú názory expertov a vedecký konsenzus,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie doktor David Gordon.

Konšpiračné teórie ponúkajú alternatívne výklady významných udalostí, pričom odmietajú oficiálne vysvetlenie a nahrádzajú ich fantastickými scenármi. V novej štúdii vedci vykonali tri experimenty s tisíckami účastníkov, aby zistili, ako zášť ovplyvňuje vieru v konšpirácie. Zamerali sa na tri hlavné psychologické motivácie konšpiračného myslenia: potrebu pochopiť svet (epistemické motívy), potrebu bezpečia a kontroly (existenciálne motívy) a potrebu spoločenského významu (sociálne motívy). Naprieč všetkými tromi oblasťami zistili, že vyššia úroveň zášti súvisí s vyššou vierou v konšpiračné teórie.

„Netvrdíme, že ľudia si vedome volia byť záštiplní, keď veria konšpiračným teóriám. Naše zistenia skôr naznačujú, že pocity znevýhodnenia môžu vyvolať psychologickú reakciu – zášť, ktorá robí jednotlivcov náchylnejšími k viere v konšpiráciu,“ hovorí spoluautorka štúdie doktorka Megan Birney z Birminghamskej univerzity.