Nezávislý španielsky bádateľ Jesús Fernández-Pedrera Correa sa domnieva, že správy o Ježišovom vzkriesení mohli odpisovači starovekých textov zmeniť pre vlastnú vieru. Staroveký historik mohol pôvodne zapísať tvrdenie učeníkov, že Ježiša po ukrižovaní videli živého. Neskorší odpisovači text upravili tak, že už priamo píšu o tom, že Ježiš bol vzkriesený.
Fernández-Pedrera Correa sa zaoberá pasážou nazývanou Testimonium Flavianum v diele Židovské starožitnosti. Jeho autor, historik Flavius Iosephus, nebol kresťanom. Knihu napísal okolo rokov 93 až 94 nášho letopočtu. Bádateľ porovnal štyri neskoršie verzie tejto pasáže: grécku, latinskú, arabskú a sýrsku. Pracoval s odpismi a prerozprávaniami, ktoré vznikali počas stáročí. Pôvodný rukopis z Iosephovej doby neskúmal.
Dôležitý rozdiel spočíva v tom, kto správu o živom Ježišovi podáva. Arabská verzia výslovne uvádza, že o Ježišovom zjavení rozprávali učeníci. Latinské podanie hovorí: „Na tretí deň sa im zjavil živý.“ Grécke znenie navyše spája jeho zjavenie s biblickými proroctvami. Práve odkaz na ich naplnenie podľa bádateľa pripomína kresťanské kázanie.
Autor preto uvažuje, že Iosephus mohol iba zaznamenať to, čo Ježišovi stúpenci tvrdili. Nemusel tým vyjadrovať vlastné presvedčenie, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Podobne totiž na iných miestach zaznamenával správy a náboženské presvedčenia židovských skupín bez toho, aby ich sám nutne prijímal.
Ďalší rozdiel sa týka označenia Ježiša za Mesiáša. Grécke znenie ho tak nazýva priamo; latinské a sýrske hovorí, že bol zaňho považovaný, a arabské uvádza, že ním „azda“ bol. Ako presne znela pôvodná správa o vzkriesení, sa už nedozvieme. Dochované verzie neumožňujú určiť, čo z nej napísal sám Iosephus.
