Európska únia by mala dať novej srbskej vláde čas na uskutočňovanie potrebných reforiem, zároveň jej však ponúknuť finančnú a odbornú podporu. Pokrok Srbska na ceste do Únie bude závisieť od reforiem aj väčšieho zosúladenia so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. V rozhovore pre TASR to vo štvrtok uviedla Engjellushe Morinová, analytička Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) so sídlom v Berlíne.
Študentská kandidátka (Studentska lista) porazila v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách Srbskú pokrokovú stranu (SNS) exprezidenta Aleksandra Vučiča, čím ukončila jej 14-ročnú vládu. Študentské hnutie sa v súčasnosti pripravuje na zostavenie nového kabinetu. „EÚ musí prejaviť pochopenie pre to, že nová vláda si môže na svoju novú úlohu nejaký čas zvykať. Únia by však mohla dať jasne najavo, že je pripravená poskytnúť finančnú podporu a odborné poradenstvo v oblasti reforiem,“ zdôraznila Morinová.
Podľa analytičky by sa Srbsko malo zamerať na reformu právneho štátu, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, slobodu médií či reformu volebných zákonov a verejnej správy. Nová vláda sa podľa jej slov bude musieť venovať aj vzťahom s Ruskom. „Myslím si, že akonáhle bude nová vláda vo funkcii, bude musieť začať uvažovať aj o ďalších otázkach mimo vnútropolitickej oblasti. Jednou z nich sú vzťahy s Ruskom,“ povedala.
Srbsko sa podľa Morinovej v posledných rokoch príliš nezosúlaďovalo so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. „Očakávam, že EÚ bude požadovať väčší súlad v tejto oblasti a jednou z podmienok bude zavedenie sankcií proti Rusku,“ doplnila. Ďalšou podmienkou pokroku v prístupových rokovaniach zostane podľa analytičky aj naďalej normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.
Srbsko požiadalo o členstvo v EÚ v decembri 2009 a štatút kandidátskej krajiny mu bol udelený v marci 2012. Prístupový proces sa však v posledných rokoch spomalil. Európsky parlament v júli 2026 upozornil na obmedzený pokrok v plnení podmienok členstva, najmä v oblasti právneho štátu, slobody médií a zosúlaďovania zahraničnej politiky s politikou Únie. Medzi prekážky patrí aj nepristúpenie Srbska k sankciám proti Rusku. Predstavitelia EÚ po voľbách deklarovali pripravenosť spolupracovať s novou vládou a podporiť reformy v oblasti právneho štátu, slobody médií, boja proti korupcii a posilnenia demokratických inštitúcií.
