Drsný spor o rozhovory s Lasicom († 81) rozdeľuje Slovensko! Názlerová reaguje: Morálne pobúrenie nedokazuje porušenie zákona

Slovenskou kultúrnou scénou v týchto dňoch otriasa vyhrotený spor medzi rodinou zosnulého velikána Milana Lasicu († 81) a spisovateľom Jozefom Banášom. Jablkom sváru sa stalo vydanie knihy rozhovorov s humoristom, proti ktorej sa pozostalí rázne ohradili. Celý konflikt rozvíril vášne a vyvolal vážne otázky o hraniciach úcty k zosnulej legende.

Dcéra Hana Lasicová verejne poukázala na to, že s vydaním publikácie rodina zásadne nesúhlasí. Ako zdôraznila, jej milovaný otec nebol s Banášom kamarát a zverejnenie týchto rozhovorov by si v žiadnom prípade neželal. Jej rázne stanovisko spustilo reťazovú reakciu a prinútilo k radikálnym krokom aj najväčších knižných hráčov na trhu. S autorom najprv ukončilo dlhoročnú spoluprácu najväčšie slovenské knižné vydavateľstvo Ikar.

Následne definitívne pozastavilo ďalšiu distribúciu a propagáciu knihy rozhovorov aj vydavateľstvo News and Media Holding (NMH), ktoré chcelo predísť ďalšej eskalácii napätého sporu. "Rozpútala konflikt, ktorého sme nechceli a ani nechceme byť súčasťou," uviedol pre portál Medialne.sk generálny riaditeľ vydavateľstva NMH Michal Teplica.

Zlom v postoji vydavateľstva nastal po tom, ako sa na verejnosti objavili dve zásadné skutočnosti. "Prvou bol písomný prísľub Jozefa Banáša rodine, že rozhovory nevydá. Autor medzičasom priznal, že tento prísľub porušil," konštatoval Teplica.

Druhou okolnosťou, o ktorej v čase vydania nevedeli, bola osobná korešpondencia z roku 1992, ktorú zverejnila Lasicova dcéra a ktorá poukazovala na komplikované vzťahy medzi oboma mužmi. Viac si o tom môžete prečítať TU.

K sporu sa teraz na sociálnej sieti vyjadrila herečka Renáta Názlerová. Tá celú citlivú kauzu vníma nielen ako spor o paragrafy, ale predovšetkým ako etickú dilemu. "Spor Lasicová – Banáš: Nestačí sa pýtať, či je niečo legálne. Mali by sme sa pýtať aj to, či je to správne. Verejná diskusia o knihe a rozhovoroch Milana Lasicu otvára dôležitú otázku: Kde sa končí právo a kde sa začína morálka?" napísala hneď na úvod svojho vyjadrenia.

Zároveň otvorila tému autorských práv a poukázala na novinársku prax. "To, že niekto s osobnosťou urobil rozhovor, ešte automaticky neznamená, že môže bez obmedzení nakladať so všetkým, čo pri ňom vzniklo. Aj v žurnalistike je bežné, že ak poskytnete rozhovor, máte ešte právo po spracovaní redaktorom, v tomto prípade spisovateľom, ho autorizovať ešte pred vydaním," vysvetlila dôležitosť autorizácie.

Podotkla, že treba rozlišovať medzi autorstvom textu, právami k nahrávke, súhlasom so zverejnením a prípadnými dohodami medzi zúčastnenými. "Ani rodina zosnulého však automaticky nezískava právo rozhodovať o každom jeho výroku. Rozhodujú konkrétne okolnosti a platné právo," napísala Názlerová.

Vo svojom príspevku sa dotkla aj samotnej morálnej roviny a nedodržaného sľubu, ktorý v celom spore rezonuje najviac. "Ak niekomu dáme sľub, že určitý materiál nezverejníme, a potom ho napriek tomu zverejníme, nejde už len o právnu otázku. Ide aj o dôveru, čestnosť a rešpekt voči človeku, ktorému sme niečo sľúbili," zdôraznila.

Načrtla aj pohľad zákona. "Právna zodpovednosť a morálna zodpovednosť nie sú to isté. Nie všetko, čo zákon nezakazuje, je automaticky správne. A naopak, morálne pobúrenie samo osebe ešte nedokazuje porušenie zákona," vysvetlila rozdiely.

Známa tvár upozorňuje na to, aby sa verejnosť vyhla unáhleným súdom na sociálnych sieťach. "Nemali by sme nikoho odsudzovať iba na základe emócií či jednostranných tvrdení. Mali by sme však trvať na tom, aby sa jasne pomenovali fakty: Aké dohody existovali? Čo bolo prisľúbené? Kto mal práva k materiálom? Bol daný súhlas na publikovanie? A aký verejný záujem zverejnenie sledovalo?" uviedla Názlerová k tomu, ako by mala celú situáciu vnímať verejnosť.

"Zároveň by sme nemali zabúdať, že za verejne známymi osobnosťami sú aj ľudské vzťahy, dôvera a osobná integrita. Pretože spoločnosť nestojí len na zákonoch. Stojí aj na tom, či sa ľudia môžu spoľahnúť na slovo druhého človeka," pripomenula Názlerová.

Celé svoje zamyslenie uzavrela kľúčovým posolstvom. "Z môjho pohľadu je najdôležitejšia otázka celého sporu: Nestačí vedieť, čo si môžeme dovoliť. Mali by sme vedieť aj to, za čo dokážeme niesť zodpovednosť," dodala na záver.