Celá Európa v posledných dňoch zápasila s vlnami horúčav atakujúcimi 40-stupňovú hranicu. Podľa nemeckého meteorológa Jana Schenka budeme čeliť hrozbe nevídaných extrémov a je len otázkou času, kedy na starom kontinente prvýkrát padne doteraz nepredstaviteľná méta 50 °C. Ako informoval portál Focus, tento scenár už dávno nie je iba teoretickou prognózou, ale reálnou hrozbou blízkej budúcnosti.
- Meteorológ Jan Schenk predpokladá, že Európa v blízkej budúcnosti dosiahne teplotu 50 stupňov.
- Otepľovanie Stredozemného mora vytvára podmienky pre extrémne horúce letné sezóny.
- Varoval, že zvýšenie teploty o dva stupne predstavuje zásadný fyzikálny zlom.
Verejnosť často podceňuje nárast teploty o jeden či dva stupne, ale Schenk v rozhovore upozornil, že v oblasti extrémov predstavuje aj takýto minimálny posun obrovský fyzikálny zvrat. "Mnohí si myslia, že to nie je veľa, no z meteorologického hľadiska je to veľký skok," uviedol.
Pekelné horúčavy na tejto úrovni boli doteraz typické skôr pre Saharu či Blízky východ, avšak klimatické podmienky sa rapídne menia. Hlavným dôvodom zmien je kritické otepľovanie Stredozemného mora. Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojich analýzach varuje, že nadchádzajúce letné sezóny budú extrémne horúce. "Nebol by som prekvapený, keby sme takéto hodnoty dosiahli už budúce leto. Ak nie, tak možno v priebehu nasledujúcich desiatich rokov," dodal Schenk.
Najhorúcejšími kandidátmi na prepísanie historických tabuliek sú južné oblasti Talianska, Španielsko a Grécko. Pre stredoeurópsky región vrátane Slovenska či Česka zostáva päťdesiatka zatiaľ v rovine vzdialenej budúcnosti. Reálnou hrozbou pre naše končiny sú ale pravidelné tropické dni na úrovni 40 °C, pričom prípadný posun k hranici 45 °C očakávajú odborníci v neskoršom časovom horizonte.
Dynamiku súčasného otepľovania jasne demonštrovala nedávna vlna horúčav v júni 2026. Intenzívna tlaková výš, známa ako omega blok, vytvorila nad Európou masívnu teplotnú kupolu, v dôsledku čoho boli v mnohých krajinách prekonané národné rekordy. Najvyššiu teplotu tejto vlny zaznamenali v španielskom meste Andújar, kde v pondelok 22. júna 2026 namerali 45,1 °C, pričom susedná obec Montoro dosiahla rovnakú hodnotu hneď na druhý deň.
Európsky rekord z 11. augusta 2021, keď v sicílskych Syrakúzach meteorologická stanica namerala 48,8 °C, síce nateraz odolal, no podľa expertov nejde o konečnú hranicu. Pre porovnanie, svetový teplotný strop drží kalifornské Údolie smrti s hodnotou 56,7 °C, zatiaľ čo najnižšia teplota -89,2 °C bola nameraná na stanici Vostok v Antarktíde.
