20. máj. 2026 o 16:38
TASR, Koktejl

Blokáda strategickej trasy neveští nič dobré: OSN predpovedá systémový ŠOK!

placeholder
Hormuzský prieliv.
Zdroj: Google Maps

Svetová organizácia adresovala štátom naliehavú výzvu.

Zahraničné správy
20. máj. 2026 o 16:38
Blokáda strategickej trasy neveští nič dobré: OSN predpovedá systémový ŠOK!

Svetová organizácia adresovala štátom naliehavú výzvu.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v stredu upozornila, že blokáda Hormuzského prielivu by mohla v nadchádzajúcich mesiacoch vyvolať závažnú celosvetovú krízu v dôsledku zvýšenia cien potravín. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

  • Blokáda Hormuzského prielivu môže spôsobiť závažnú celosvetovú potravinovú krízu.
  • USA a Izrael útočili na Irán, ktorý následne zablokoval Hormuzský prieliv.
  • Pred vojnou tadiaľ prúdila pätina ropy a tretina umelých hnojív.
  • FAO žiada presmerovanie dopravy cez alternatívne trasy a neobmedzovanie vývozu.
  • Očakávaný systémový šok môže vyústiť do globálnej krízy do jedného roka.

Hormuzským prielivom prechádzala pätina svetových dodávok ropy a významné množstvá ďalších komodít pred tým, ako USA a Izrael spustili útoky na Irán. Teherán v reakcii fakticky zablokoval strategickú vodnú cestu pre tankery a nákladnú lodnú dopravu.

Pred vojnou cez Hormuzský prieliv prechádzala aj tretina dodávok umelých hnojív a predstavitelia odberateľských krajín varovali, že poľnohospodári môžu počas letného vegetačného obdobia čeliť ich nedostatku.

FAO vyzvala na väčšiu pozornosť pre alternatívne pozemné a námorné trasy, napríklad cez Arabský polostrov k Červenému moru. Apelovala tiež na krajiny, aby neobmedzovali vývoz energetických surovín a hnojív a oslobodili potravinovú pomoc od obchodných obmedzení.

Organizácia sídliaca v Ríme vo vyhlásení zdôraznila, že blokáda Hormuzského prielivu „nie je dočasným narušením lodnej dopravy“, ale „začiatkom systémového šoku v agropotravinárstve“. Úplná celosvetová kríza by podľa FAO mohla nastať za šesť až 12 mesiacov. „Šok sa prejavuje postupne: energetika, hnojivá, osivá, nižšie výnosy, rast cien komodít, potom inflácia cien potravín,“ doplnila FAO s tým, že jej globálny index cien potravín od začiatku konfliktu tri mesiace po sebe vzrástol.