Koktejl.sk
Pohreb je pre každú rodinu najťažším dňom v živote. Niekedy sa však počas rozlúčky odohrajú momenty, ktoré prinesú nečakaný pokoj a pomôžu zmierniť bolesť zo straty. O jeden z takýchto zážitkov sa podelil majiteľ pohrebnej služby a dobrý kamarát speváčok z dua Twiins Tomáš Stríž. „Ešte doteraz mám z toho zimomriavky…" priznáva.
„Neviem, či to bolo znamenie, náhoda alebo len obyčajný motýľ, ktorý sa ocitol na nesprávnom mieste. Ale viem, že jedna dcéra si z toho odniesla niečo, čo jej možno pomôže žiť ďalej,“ uviedol na sociálnej sieti.
Všetko sa začalo približne pol hodiny pred samotným obradom. Za Strížom prišla dcéra zosnulej s malou obálkou v ruke. „Toto by som chcela dať mamine do rakvy,“ povedala a on sa zo zvyku spýtal, čo sa vnútri nachádza.
Do rakvy totiž nepatrí všetko a v branži sa stále rešpektujú staré zvyky. „Môj dedko mi od detstva hovorieval, že fotografie živých ľudí by sa k zosnulému dávať nemali. Vraj sa kedysi verilo, že do roka a do dňa môže ten človek odísť za ním. Neviem, či je to povera alebo len starý zvyk, ale túto vec spomínam rodinám dodnes,“ vysvetlil.
V obálke sa skrýval detský obrázok od vnučky. Bol na ňom nakreslený motýľ ako posledný darček pre babku na jej poslednú cestu. Zosnulá mala motýle veľmi rada. Obrázok teda vložili do rakvy a obrad sa mohol začať.
V miestnosti panoval citeľný smútok a slzy sa rynuli po tvárach pozostalých. Vtom sa v obradnej miestnosti stalo niečo nečakané. Objavil sa v nej motýľ. „Lietal ponad miestnosť. Chvíľu prišiel k rakve, potom si sadol na veniec, neskôr na ikebanu. Po chvíli zase odletel a pokračoval v lietaní,“ opísal s tým, že ľudia sa za ním začali otáčať a sledovať jeho dráhu.
Po skončení obradu prišla za Strížom opäť dcéra zosnulej a rozpovedala mu príbeh. „Viete, maminka mi vždy hovorila, že keď raz zomrie, nechce, aby sme plakali. Vraj ak sa nám niekedy ukáže motýľ, máme si myslieť, že sa prišla pozrieť, či sme v poriadku,“ citoval jej slová.
Tomáš v tej chvíli ani nevedel, čo povedať. „Niekedy človeku nemusíš nič vysvetľovať. Niekedy mu stačí dovoliť veriť tomu, čo mu pomáha zvládnuť najťažší deň jeho života,“ pokračoval. Tento zážitok otvoril v Strížovi aj jeho osobnú spomienku na starú mamu. Aj ona mu sľúbila, že sa s ním príde rozlúčiť ako motýľ.
Vtedy sa na tom smiali. Jeho babka sa totiž celý život sťažovala na hmyz, naháňala muchy aj osy a popri tom sem-tam padla aj nejaká tá maďarská nadávka. Keď však v zime zomrela, prišiel moment, na ktorý nikdy nezabudne.
Bol február, vonku mráz a zima. „Počas jej pohrebu sa v obradnej miestnosti objavil motýľ. Poletoval tam počas celého obradu. Dodnes neviem, odkiaľ sa tam vzal. Ale odvtedy sa na motýle pozerám trochu inak,“ podelil sa o príbeh, z ktorého naskakuje husia koža.
„Možno to bola náhoda. Možno nie. A čím som starší, tým viac si myslím, že možno ani nepotrebujem poznať odpoveď. Keď niekoho milujeme, po jeho smrti podvedome hľadáme čokoľvek, čo nám pomôže cítiť, že tu s nami stále nejakým spôsobom zostáva," doplnil.
Niekto si ponechá fotografiu, iný si dá vyrobiť pamiatkový prívesok, ďalší chodí na cintorín rozprávať sa s blízkym. „A niekto uvidí motýľa a na chvíľu uverí, že ten človek prišiel povedať: ‚Som v poriadku. A ty budeš tiež‘,“ dodal na záver Stríž.
Koktejl.sk
