Trápenie Stana Dančiaka († 75): Na narodeniny prežíval obrovskú bolesť, smutný dôvod

Priazeň divadelného, filmového či televízneho publika si herec Stano Dančiak získal originálnym hereckým prejavom a nezabudnuteľným hlasom, ktorý prepožičal inšpektorovi Derrickovi, Alfovi z planéty Melmak alebo kreslenému zbojníkovi Jurošíkovi.

Herecké umenie predvádzal v legendárnom Divadle na korze, na doskách Novej scény a tiež ako člen Činohry Slovenského národného divadla (SND). Pred filmovou kamerou exceloval už v polovici 60. rokov minulého storočia v dnes už kultovom filme Kým sa skončí táto noc. Televíznych divákov zabával ako sluha James Lorda Nortona či ako jeden z dvojice "babrákov" v sitkome Bud Bindi.

Od narodenia legendárneho herca, komika a dabéra uplynulo už 80 rokov. Narodeniny oslavoval v kruhu najbližších, pri jubileách išlo o búrlivejšie oslavy aj s priateľmi. Dátum 26. október sa hercovi spájal aj s najhorším momentom.

Presne na narodeniny zomrel jeho ocko. "Práve preto nikdy v tento deň svoje narodeniny neoslavoval. Vtedy sa vždy uzavrel do samoty. V tomto bol možno zvláštny, ale nedelil sa s nami o svoje trápenia, väčšinou sa s nami delil len o radosť," porozprávala Životu o otcovom tichom trápení Zuzana Dančiaková.

Dcéra legendy v minulosti nechápala, prečo aj po rokoch stále v deň svojich narodenín drží smútok za otcom. Uvedomila si to až vtedy, keď odišiel. "Zomrel 4. augusta. Ja som narodená 2. augusta a môj brat 6. augusta. Mám pocit, že my Dančiakovci si vždy vyberáme také dátumy, aby sa na nás nezabudlo. Dnes už chápem otcov pocit, pretože aj ja každý rok na svoje narodeniny idem k nemu na hrob, porozprávam sa s ním, nalejem mu pohár vína a aspoň pomyselne si s ním pripijem," povedala otvorene.

Stanislav (Stano) Dančiak sa narodil 26. októbra 1942 v Bratislave. Záujem o dramatické umenie prejavil už na základnej škole, ako chlapec totiž účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine, ale venoval sa aj futbalu a hokeju. Zmaturoval na Strednej zdravotníckej škole v odbore zubný laborant. Herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Jeho spolužiakmi na VŠMU boli Marián Labuda či Pavol Mikulík, s ktorými si dobre rozumel nielen na divadelných doskách, ale aj v osobnom živote. Po absolutóriu účinkoval jednu sezónu v Činohre SND v Bratislave. Počas dvojročnej základnej vojenskej služby pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore. Po vojenčine sa vrátil do SND, ale zakrátko podal výpoveď a stál pri vzniku slávneho bratislavského Divadla na korze, kde zažiaril napríklad ako Vladimír v kultovej absurdnej dráme Samuela Becketta Čakanie na Godota.

V Divadle na korze účinkoval od roku 1969 až do jeho zatvorenia v roku 1971. Potom nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna, kde pôsobil takmer 20 rokov. V roku 1990 sa vrátil na javisko Činohry SND.

Pred filmovú kameru sa postavil už v roku 1960, keď sa objavil vo filme Na pochode sa vždy nespieva. Menšiu rolu si zahral aj v snímke Námestie svätej Alžbety (1965). V tom istom roku však stvárnil jednu z hlavným postáv v dnes už legendárnom filme Petra Solana Kým sa skončí táto noc. V snímke si zahral po boku svojho dlhoročného kolegu a priateľa Mariána Labudu. Medzi ďalšie filmové projekty, ktoré svojím herectvom Stano Dančiak obohatil patria napríklad Zločin slečny Bacilpýšky (1970), Skrytý prameň (1973), Sebechlebskí hudci (1975), Noční jazdci (1981), Sojky v hlave (1983), Montiho čardáš (1989), Súkromné životy (1990), Rivers of Babylon (1998) alebo Dážď padá na naše duše (2002).

Na televíznej obrazovke zaujal v tituloch ako Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Lekár umierajúceho času (1983), Alžbetin dvor (1986), Veľká rošáda (1988), Rozmar starej dámy (1990), Pod vládou ženy aj na svitaní (1993) či Kráľovská hra (1999). S Mirom Nogom vytvoril dvojicu v televíznom sitkome Bud Bindi a s Mariánom Zednikovičom zasa dvojicu v televíznych minigroteskách Lord Norton a sluha James (2002).

Do pamäte divákov sa zapísal aj ako výrazný dabingový herec. Svoj charakteristický hlas prepožičal inšpektorovi Derrickovi z rovnomenného nemeckého seriálu (1974), chlpáčovi Alfovi z planéty Melmak z amerického seriálu Alf (1986). Nahovoril aj animovaný televízny seriál Zbojník Jurošík (1991).

Na javisku Činohry SND účinkoval aj potom ako v dôsledku dlhoročnej choroby strácal a napokon aj stratil zrak. Jedno z posledných predstavení, v ktorom stvárnil reverenda Oskara bola hra Aj kone sa strieľajú. Stano Dančiak si z rúk prezidenta Slovenskej republiky v roku 2003 prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2011 bol uvedený do Siene slávy počas galavečera televíznej diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO). Na 35. ročníku Kremnických gagov v roku 2015 získal Zlatého gunára za celoživotné dielo.