- Tri štvrtiny slovenských tínedžerov vo veku 16 až 17 rokov zvažujú odchod.
- Vyše 42 percent mladých plánujúcich odchod do zahraničia sa nechce vrátiť.
- Psychické problémy označilo za najväčší problém 67,7 % respondentov.
Celkovo 75,4 percenta mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska alebo je už rozhodnutých odísť. Zo všetkých, ktorí uvažujú o odchode do zahraničia, sa až 42,3 percenta neplánuje vrátiť. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu Úradu komisára pre deti, do ktorého sa zapojilo 10 200 účastníkov. Prieskum sa zameral na spokojnosť mladých, ich hodnoty, dôveru voči ľuďom a inštitúciám, ale aj na dôvody možného odchodu do zahraničia. O výsledkoch vo štvrtok na tlačovej konferencii informoval Úrad komisára pre deti.
Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil, že 38,3 percenta mladých podľa prieskumu uviedlo, že chce zo Slovenska odísť s určitosťou. „Je to číslo, ktoré je nedobré, s ktorým treba pracovať a ktoré nás prekvapilo, že je až takéto vysoké,“ povedal Mikloško. Ako povedal, ďalších 37,1 percenta mladých ľudí svoj odchod zvažuje.
„Keď to zrátame, zhruba nejakých 75 percent mladých zvažuje alebo je rozhodnutých odísť zo Slovenska. Je to celoeurópsky problém, nedávno mi hovoril český komisár pre deti, že z Česka chce odísť zhruba 60 percent mladých ľudí a rovnako 60 percent z Nemecka, čiže je to nejaká migračná vlna alebo pohyb mladých, ktorí to zvažujú,“ skonštatoval Mikloško.
Za jednu z najvýraznejších tém označil vzťahy v spoločnosti, rodine a škole. Podľa neho až 89 percent mladých považuje zlé vzťahy za veľkú výzvu. „Zlé vzťahy sú motívom odísť, motívom osamelosti a zároveň aj koreňom duševných problémov,“ uviedol s tým, že 83 percent mladých spomínalo negativizmus a neprajnosť a 81 percent pocit osamelosti.
Najväčším problémom mladej generácie sú podľa prieskumu psychické problémy, ktoré ako kľúčový problém označilo 67,7 percenta respondentov. Vplyv sociálnych sietí vníma ako problém približne 70 percent mladých, závislosť od internetu a mobilov trápi podľa údajov približne 72 percent respondentov. Zlá ekonomická situácia bola problémom pre 48,4 percenta mladých.
Prieskum ukázal aj rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. „Chlapci sú vo všetkých oblastiach života na Slovensku spokojnejší než dievčatá,“ povedala štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Žena vie Iveta Adamová. Kým spokojnosť s bezpečnosťou v krajine vyjadrilo 60,3 percenta chlapcov, u dievčat to bolo 44,5 percenta. Dievčatá tiež častejšie vnímajú zlé vzťahy v rodine, spoločnosti aj škole ako problém.
Mladých však podľa komisára na Slovensku stále držia najmä rodina, priatelia, vzťahy, príroda, sloboda prejavu, kultúrne tradície a pocit bezpečia. Najvyššiu dôveru majú k matke, ktorej dôveruje 92 percent mladých. Naopak, vysokú nedôveru vyjadrujú mladí politikom, médiám a influencerom.
Odborná poradkyňa komisára pre deti Svetlana Pavlovičová pripomenula, že mladí v Prešovskom kraji vnímajú ako najväčšie pozitíva najmä rodinu a prírodu. „Za najväčšiu výhodu svojho života na Slovensku považuje rodinu až 70 percent mladých ľudí. Prírodu v našom kraji ako vysokú hodnotu vníma 56,9 percenta, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých krajov,“ uviedla Pavlovičová.
Psychologička Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove Viera Škopová zdôraznila potrebu dialógu s mladými. „Je veľmi dôležité, aby sme sa s deťmi rozprávali a vnímali ich názor ako veľmi dôležitý,“ povedala. Podľa nej mladých často trápi sebadôvera, sebahodnota a budúcnosť.
