Smutný osud českej herečky († 72): V živote zažila veľké trápenie a po smrti ju bezohľadne okradli!

Pred kamerou česká herečka Ludmila Roubíková († 72) stvárňovala prevažne mrzuté a nepríjemné ženy, no v reálnom živote bola pravým opakom - obetavou dámou so zlatým srdcom. Portál CNN Prima News pri príležitosti 35. výročia jej smrti odhalil, aké bolo súkromie herečky.

Rodáčku z Vrchlabí preslávili najmä úlohy vo filmoch Homolka a tobolka, Holka na zabití, Vrah skrýva tvár či Trhák. Zahrala si aj v seriáloch Nemocnice na kraji města a Hříšní lidé města pražského.

K herectvu sa dostala čistou náhodou, keď sa po druhej svetovej vojne prihlásila na konkurz do divadla v Moste. Po účinkovaní vo viacerých regionálnych súboroch sa natrvalo usadila v Prahe. Jej domovskou scénou sa stalo Divadlo E. F. Buriana. V dôchodkovom veku účinkovala aj v Národnom divadle a hosťovala v Divadle Na zábradlí.

V súkromnom živote veľa šťastia nenašla. Po nevydarenom manželstve, ktoré sa rozpadlo už po niekoľkých mesiacoch, na mužov zanevrela. Jej najväčšou bolesťou bolo, že nemala deti, po ktorých veľmi túžila. Svoju dobrotu a energiu preto venovala druhým. Pravidelne darovala krv, finančne podporovala charitu a pomáhala ľuďom v núdzi.

„Bola obrovská ľudomilka. Nesmierne ústretová. Keď sa niekto necítil dobre alebo mal problémy, vždy sa snažila pomôcť. Pre druhých by sa rozkrájala a hlboko s nimi súcitila,“ zaspomínala si jej kolegyňa z Divadla E. F. Buriana Miriam Kantorková.

Ludmila Roubíková zomrela náhle v lete 1991 na infarkt vo veku 72 rokov. Žila sama a nemala takmer žiadnych príbuzných. Keďže nechcela nič nechať na náhodu, spísala závet, v ktorom myslela aj na svoju kamarátku Jaroslavu Obermaierovú.

„Okolo Lídy vlastne nikto nebol. Bola len krátko vydatá, deti nemala, a keď si chcela jedno adoptovať, nedovolili jej to, pretože bola sama. Priatelili sme sa a navštevovali. Mala veľmi rada môjho syna a vozila mu darčeky napríklad aj z dovoleniek, na ktoré chodievala sama. Bola veľmi dobrá - vlastne úplne iná, než väčšina jej postáv,“ opísala herečka kamarátku.

„Mala veľmi smutný koniec. Zomrela a navyše ju okradli susedia. Keď sme s notárom prišli do jej bytu, chýbal tam napríklad kožuch alebo nejaké zlato. Odkázala mi taký malý stolík so stoličkou alebo cibuľový servis – nie že by som o to stála, ale aj ten zmizol. Chceli sme podať žalobu, ale v tom čase tesne po revolúcii to nejak išlo do stratena,“ dodala Obermaierová.