Zima by mohla na Slovensku ukázať svoju silu skôr, než mnohí čakali. Nad Arktídou sa rozpadá polárny vír, čo môže v nasledujúcich týždňoch výrazne ovplyvniť počasie na našom území. Podľa modelu GFS by prvá vlna studeného vzduchu mala Slovensko zasiahnuť už v utorok 17. novembra a v stredu 25. novembra by u nás mohlo dokonca všade snežiť.
Rekordný zvrat vysoko nad pólom
Podľa odborného portálu Severe Weather sa vetry okolo stratosférického polárneho víru obrátili už 10. novembra. K takémuto zvratu došlo približne o dva a pol týždňa skôr než v ktorejkoľvek zime za posledných takmer 70 rokov.
Vysoko v atmosfére sa tak odohral jav, ktorý prepísal historické tabuľky. "Nad Arktídou padol rekord a modely už ukazujú zaujímavý vývoj pre Európu! Vysoko nad našimi hlavami sa odohrala mimoriadna udalosť," uviedol profil Meteo Včasné varování na sociálnej sieti.
Odborníci zároveň upozornili, že takýto skorý termín nemá v histórii meraní obdobu. "Nad Arktídou došlo k najskoršiemu veľkému náhlemu stratosférickému otepleniu v doterajších záznamoch. Predchádzajúci rekord bol prekonaný o viac ako dva týždne!
Udalosť výrazne narušila polárny vír a jeho obvyklé západné prúdenie sa prechodne obrátilo," priblížili meteorológovia. Narušenie z veľkých výšok sa teraz postupne presúva smerom nadol do nižších vrstiev atmosféry. Práve tam sa tvorí počasie, ktoré denne pociťujeme na vlastnej koži.
Čo je vlastne polárny vír?
Laik si môže polárny vír predstaviť ako obrovskú rotujúcu stenu vzduchu nad severným pólom, ktorá siaha od zemského povrchu až do stratosféry vo výške viac ako 50 kilometrov. Keď je tento vír silný a stabilný, funguje ako zámok, drží najchladnejší arktický vzduch nad pólom a v Európe vďaka tomu prevláda miernejšie počasie.
Problém nastáva vo chvíli, keď v stratosfére prudko stúpne tlak a teplota. Tento jav meteorológovia nazývajú náhle stratosférické oteplenie a dokáže ľadovú bariéru nad pólom výrazne oslabiť.
Odborníci preto tento zložitý atmosférický mechanizmus prirovnávajú k niečomu, čo pozná každý z nás. "Čo si pod tým predstaviť? Polárny vír si môžeme predstaviť ako obrovský veterný kolotoč vysoko nad severným pólom, ktorý obklopuje veľmi studený vzduch. Pri takzvanom kolapse sa jeho prúdenie zásadne naruší. Neznamená to ale, že by vír navždy zmizol alebo že sa všetok arktický chlad hneď vydal smerom k nám," vysvetlili autori profilu Meteo Včasné varování.
Prečo oteplenie v oblakoch prináša mráz?
Atmosféra nad nami je rozdelená do dvoch hlavných poschodí, a to vyššej stratosféry a nižšej troposféry, v ktorej vznikajú oblaky, dážď či sneženie. Keď sa porucha zhora prepojí so spodnými vrstvami, nad severom sa môže vytvoriť blokujúca tlaková výš a nad Európou zas oblasť nízkeho tlaku.
Výsledkom takéhoto rozloženia síl býva severné prúdenie. To otvára dvere studenému vzduchu, ktorý dokáže stlačiť teploty pod dlhodobý priemer na väčšine európskeho kontinentu, s výnimkou krajného juhovýchodu a severovýchodu.
Na prvý pohľad znie ako paradox, že oteplenie vysoko nad Arktídou nakoniec prinesie zimu do našich končín. Tento proces má svoje presné pravidlá, no nejde o okamžitý zvrat zo dňa na deň. "Zmeny v stratosfére sa totiž niekedy postupne prenesú do nižších vrstiev atmosféry, kde vzniká naše počasie. Môžu podporiť vznik rozsiahlych tlakových výší a prestavať prúdenie tak, že studený vzduch dostane ľahšiu cestu na juh. Tento proces ale obvykle trvá niekoľko týždňov a jeho výsledok nie je zakaždým rovnaký," ozrejmili odborníci.
Čo naznačujú modely pre Európu a Slovensko?
Meteorológovia momentálne sledujú predpovedné scenáre na obdobie okolo 25. až 27. novembra, teda zhruba dva týždne po obrátení vetrov nad pólom. Niektoré výpočty naznačujú podpriemerné teploty v západnej, strednej, severnej aj východnej Európe, iné zas zostávajú o niečo miernejšie.
Prvé náznaky toho, kadiaľ by sa masa ľadového vzduchu mohla na konci mesiaca uberať, už zachytili aj konkrétne mapy. "Výpočet modelu zo 14. novembra ukazuje možnú situáciu na piatok 27. novembra. Nad severnou a východnou Európou vykresľuje rozsiahlu oblasť studeného vzduchu, ktorej okraj môže zasiahnuť aj ČR. Smer postupu vidíte v našom zakreslení," priblížil profil Meteo Včasné varování.
Pri pohľade na farebné meteorologické mapy na internete si treba dať pozor na jeden častý omyl. "Farby na mape ale neukazujú teploty pri zemi! Ide o teplotu v hladine 850 hPa, približne okolo 1500 metrov nad morom. Mapa vám teda predovšetkým lepšie napovedá, kde by sa nachádzali studené a teplé vzduchové hmoty," upozornili tvorcovia profilu.
Istotu zatiaľ nemáme
Predpovede na 10 až 15 dní dopredu bývajú veľmi premenlivé a dokážu sa zmeniť z jedného dňa na druhý. Do hry navyše vstupujú aj ďalšie globálne vplyvy, napríklad silný jav El Niño v Tichom oceáne, ktorý môže konečný výsledok ešte zamiešať.
Meteorológovia preto čakajú, kým sa jednotlivé modely ustália na jednotnom trende. "Máme teda čakať poriadnu zimu a sneh aj v nížinách? Zatiaľ je skoro na takýto záver. Mapa zachytáva modelový výpočet na 13 dní dopredu, takže poloha aj sila ochladenia sa ešte môžu výrazne zmeniť. To vám upresníme!" uzavrel profil Meteo Včasné varování.
