Anna nemala zdravotné problémy, jedného dňa si nahmatala hrčku: PRÍZNAK agresívnej rakoviny!

Žena menom Anna-Theresia Rau (34) si myslela, že je celkom zdravá. Nefajčila, vyhýbala sa rizikovým faktorom a nemala žiadne genetické predispozície. Napriek tomu musela čeliť vážnej diagnóze po tom, čo jej lekári oznámili, že trpí agresívnou formou rakoviny prsníka.

• Žene menom Anna-Theresia Rau diagnostikovali agresívnu formu rakoviny prsníka.
• Po šokujúcom zistení začala s chemoterapiou.
• Počas liečby vytvorila podpornú skupinu s inými ženami trpiacimi rakovinou.
• Podrobila sa operácii a rádioterapii, teraz je už päť rokov zdravá.
• Apeluje na ženy, aby si pravidelne kontrolovali prsníky.

Anna, ktorá v roku 2018 absolvovala osemtýždňovú stáž ako učiteľka v škole, jedného dňa cestovala z nemeckého mesta Drážďany, aby si vyzdvihla nové auto. Vtedy si všimla malú hrčku pri pravom podpazuší, čo ju okamžite rozrušilo. O tri dni neskôr mladá žena navštívila svojho gynekológa. Ultrazvuk viedol k mamografickému vyšetreniu naplánovanému na nasledujúci deň. O niekoľko dní Anna zistila, že má trojito pozitívny nádor HER2, agresívny typ rakoviny prsníka.

Diagnóza mladú učiteľku zničila. Strávila dve hodiny rozhovorom so svojím lekárom, ktorý ju odporučil k psycho-onkológovi. V nasledujúcich dňoch vyhľadávala na internete všetko o rakovine a snažila sa prijať fakt, že sa to stalo práve jej. "Stále som si kládla otázku: 'Bude to niekedy lepšie?'" prezradila. Najväčší strach mala z toho, že ak zomrie, jej ročná dcéra si ju nebude pamätať.

Mnohí pacienti majú po stanovení takejto diagnózy pocit, akoby sa pod nimi podlomili nohy. Psychické utrpenie je najvyššie počas prvých šiestich mesiacov a potom sa zvyčajne znižuje. "Existujú dva vrcholy strachu: hneď po stanovení diagnózy a ku koncu liečby, keď si pacienti musia zvyknúť na normálny stav," vysvetlila Anja Mehnert-Theuerkauf, lekárska psychologička z nemeckej Leipzig University Clinic.

Rakovina šokovala nielen Annu, ale aj jej okolie. Jej manžel ju podporoval a rodičia ju povzbudzovali, aby zostala pozitívna a plná nádeje. V polovici novembra začala s chemoterapiou. Vzhľadom na jej nízky vek dostávala vysoké dávky s infúziami každé dva týždne. Napriek intenzívnej liečbe sa denne starala o dieťa. Niekedy, keď sa jej dcéra hrala v parku, Anna musela zvracať do kríkov.

Hoci liečba zaberala a jej nádor sa zmenšoval, Anna sa cítila sama. Väčšina pacientov na chemoterapii, s ktorými sa stretávala, bola vo veku 50 až 65 rokov. Svojmu lekárovi opakovane hovorila, že potrebuje niekoho v jej veku, kto by dokázal pochopiť jej problémy.

O niekoľko mesiacov neskôr sa jej podarilo spoznať ženu v podobnom veku, ktorá tiež trpela rakovinou prsníka. Onedlho sa k nim pridali ďalšie ženy, vďaka čomu vznikla podporná skupina, ktorá sa nakoniec rozrástla na 12 členiek. Stretávajú sa každý mesiac a venujú sa aktivitám, ako je joga alebo prechádzky. "Nedávno sme navštívili kontaktnú farmu, tie zvieratá sú veľmi upokojujúce," poznamenala Anna.

V máji 2019 lekári Anne odstránili zmenšený nádor, po ktorom nasledovala rádioterapia. Mamička je naďalej odhodlaná minimalizovať riziko návratu rakoviny, a to nielen pre svoju budúcnosť, ale aj budúcnosť svojej dcéry.

Rok po začiatku liečby si Anna splnila svoj dávny sen vlastniť koňa. Spočiatku to pred rodinou tajila, pretože nechcela, aby jej to niekto vyhovoril. Krátko po intenzívnej liečbe tiež dovolenkovala v Dubaji a na Maldivách, plavila sa na Islande a lyžovala v Rakúsku. Vďaka rakovine sa naučila, že sa neoplatí nič odkladať.

Anna je teraz už päť rokov bez rakoviny. Napriek tomu ju toto ťažké obdobie trápi, pretože sa stále obáva recidívy. "Moja prognóza je 98 %, ale keď sa mi počas menštruačného cyklu zmenia prsia, okamžite začnem myslieť na rakovinu," zdôraznila a vyzvala všetky ženy, aby si pravidelne kontrolovali prsníky. "Každá žena v našej podpornej skupine si sama zistila rakovinu," skonštatovala.

Rakovina prsníka, melanóm a rakovina štítnej žľazy sú najčastejšie sa vyskytujúce nádorové ochorenia u žien. U mužov sa na vrchole zoznamu objavuje rakovina semenníkov, melanóm a Hodgkinov lymfóm. "Mladí dospelí často nemajú iné zdravotné problémy a sú fyzicky zdatní, čo umožňuje intenzívnejšiu liečbu. Miera prekonania choroby je približne 85 %," informovala Inken Hilgendorf z nemeckej Jena University Clinic.

Varovné príznaky rakoviny často nie sú špecifické. Únavu alebo zníženú výkonnosť mladí dospelí zvyčajne pripisujú stresu, čo môže oddialiť diagnostiku. K zdravotným a psychosociálnym problémom sa pridáva aj finančná záťaž.

Napriek prebiehajúcej liečbe mladí pacienti čelia dodatočným nákladom, ktoré ich často postavia do nestabilnej finančnej situácie. Mnohí sa musia presťahovať späť k rodičom, čím strácajú nedávno získanú nezávislosť. Bez podpory rodiny im hrozí, že budú odkázaní na sociálnu pomoc.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.