Smutný koniec rozprávkového kráľa Kazisveta: Počas nakrúcania dostal mŕtvicu!

Martin Růžek patril k najuznávanejším českým hercom. Hral vo viac než dvoch stovkách filmov a seriálov, venoval sa aj dabingu. Počas nakrúcania svojho posledného filmu V erbu lvice ho postihla mozgová mŕtvica, preto zaňho postsynchróny nadaboval jeho herecký kolega Lubor Tokoš, píše web CNN Prima News.

„Tak, zajtra sa uvidíme! Týmito slovami sa so mnou rozlúčil a o necelé štyri hodiny volala jeho manželka Milena, že ho odviezli s mozgovou príhodou do nemocnice,“ spomínal v televíznom dokumente Příběhy slavných rodinný priateľ Dalibor Jedlička.

Keď sa jeho stav začal zlepšovať, dostal srdcový infarkt. Lekárom sa síce podarilo slávnemu hercovi zachrániť život, s následkami sa však potýkal až do smrti. „Martin veľmi zle znášal to nemocničné prostredie. Sestry sa oňho síce výborne starali, ale zle sa hýbal. Keď sme ho navštívili, väčšinou sa na mňa zavesil a snažili sme sa chodiť po chodbe. No po chvíli bol unavený a musel si ľahnúť na lôžko,“ uviedol Jedlička.

Následne ho previezli do liečebne pre dlhodobo chorých. „Stále hovoril, že chce ísť domov. A to potom trvalo azda celý rok. K tomu sa pridali ďalšie problémy, operácie, a to už Martin neprežil,“ prezradil. Jeden z najobsadzovanejších českých hercov zomrel 18. decembra 1995 v Prahe vo veku 77 rokov.

Martin Růžek, vlastným menom Erhard Martin, sa narodil 23. septembra 1918 v podkrkonošskom Červenom Kostelci do rodiny obchodníka a výrobcu súkna. Keď jeho matka v roku 1929 ovdovela, presťahovali sa do Hradca Králové, kde hral v ochotníckom krúžku.

V roku 1934 odišiel do Prahy a pokúsil sa dostať na konzervatórium. Neprijali ho však pre nedostatok talentu, a tak v roku 1938 odmaturoval na reálnom gymnáziu a začal študovať lesné inžinierstvo. V roku 1939 však nacisti zatvorili vysoké školy. Vystriedal niekoľko príležitostných zamestnaní a začal sa venovať účinkovaniu v divadlách. Najskôr to bol ochotnícky súbor Čin, neskôr divadlo D Tvár či dodnes známe Rokoko.

Po 2. svetovej vojne v roku 1945 si mladý herec dal umelecký pseudonym Martin Růžek podľa svojho strýka. „Prijal meno Růžek na pamiatku matkinho brata, štábneho kapitána generálneho štábu Otmara Růžka, ktorého zastrelili 1. októbra 1941 počas prvého stanného práva vyhláseného Heydrichom 28. septembra 1941, za jeho účasť v odboji,“ píšu o hercovi Krajské listy. Neskôr sa tento pseudonym stal hercovým riadnym občianskym menom.

Růžek hral v divadlách v Mladej Boleslavi, Českých Budějoviciach, v Národnom divadle v Brne, v Divadle na Vinohradech a od 17. augusta 1963 až do 31. decembra 1990 pôsobil v činohre Národného divadla v Prahe. V rokoch 1969 – 1970 bol dokonca šéfom činohry. Hoci sa spočiatku uplatňoval v komických úlohách, postupne sa vypracoval na skvelého charakterového herca s bohatými a presvedčivými výrazovými prostriedkami a so zmyslom pre detail. Počas 27 rokov vytvoril v Národnom divadle 49 postáv klasického aj moderného repertoáru.

Jeho prvým filmom bola Fajka mieru (1949, Vladimír Sís). Väčší priestor dostal už o rok vo filme Temno režiséra Karla Steklého, kde vytvoril úlohu náboženského fanatika. Ten istý režisér ho obsadil aj do druhého dielu osudov vojaka Švejka s názvom Poslušně hlásím. V tom istom roku sa objavil vo filme Tam na konečné dvojice Ján Kadár a Elmar Klos, o rok neskôr v kriminálke Smrt v sedle režiséra Jindřicha Poláka a v detskom filme Hry a sny. Dodnes známa je jeho úloha kráľa Kazisveta v rozprávke Princezna se zlatou hvězdou.

V ďalších rokoch hral Martin Růžek napríklad vo vojnovom filme Smrt si říká Engelchen, ktorý dvojica režisérov Kadár-Klos vytvorila na základe románovej predlohy Ladislava Mňačka. Objavil sa v muzikáli Kdyby tisíc klarinetů, v známom historickom filme Markéta Lazarová či v absurdnej experimentálnej komédii Happy end. Evald Schorm ho v roku 1968 obsadil do svojho trpkého filmu Farářův konec a klasik Otakar Vávra mu dal o rok neskôr priestor v historickom snímku Kladivo na čarodějnice.

Diváci si Růžeka pamätajú ako barona von Kaunitza z bláznivej komédie Adéla ještě nevečeřela, v roku 1979 si zahral rožmberského pana Voka v historickom filme Pan Vok odchází. Růžek spolupracoval intenzívne aj s televíziou. Hral v seriáli F. L. Věk režiséra Františka Filipa, bol rozprávačom známych Krkonošských rozprávok a hlavnú postavu právnika a príležitostného detektíva vytvoril v seriáli Doktor z vejminku. Hral tiež v seriáloch Cirkus Humberto a Přísahám a slibuji.

Růžek získal cenu Československého rozhlasu, Medailu J. K. Tyla a Cenu Senior Prix, a tiež tituly Zaslúžilého aj Národného umelca. Tento titul však herec vrátil po 17. novembri 1989 na protest proti zásahu polície, ktorá v Prahe brutálne potlačila demonštráciu na Národní třídě.