Český herec († 45) zomrel po Vianociach v posteli spoločne s milenkou († 18): Našla ich jeho partnerka!

Bol to multiinštrumentalista, ktorý vedel hrať snáď na všetky hudobné nástroje. Napriek tomu radšej vystupoval ako herec v kabaretoch. Zároveň bol textárom, dramatikom, spisovateľom a výtvarníkom. Vo dvojici s Jiřím Suchým vytvorili jedinečný autorský tím, ktorý patrí k vrcholom českej divadelnej a hudobnej kultúry minulého storočia.

Jiří Šlitr zomrel záhadnou smrťou vo veku iba 45 rokov. Našli ho mŕtveho 26. decembra 1969 v jeho ateliéri na Václavskom námestí v Prahe. Dôvodom smrti bola otrava plynom. Vedľa neho našli aj telo študentky. Dodnes o jeho náhlom odchode kolujú rôzne špekulácie, no ako píše web Prima ženy, polícia to uzavrel ako nešťastnú nehodu.

O českom umelcovi bolo známe, že si okrem luxusu potrpí aj na mladé dievčatá a hoci bola jeho celoživotnou partnerkou herečka Sylva Daníčková, nikdy jej nebol verný. Hovorí sa aj o tom, že mal dve nemanželské deti - dcéru Dominiku a syna Petra. V osudný deň ešte pozval blízkych na obed, po ktorom odišiel za milenkou - začínajúcou herečkou a veľkou fanynkou Divadla Semafor Jitkou Maxovou († 18).

Potom, čo sa domov dlho nevracal, začali ho hľadať. Keď zbadali pred ateliérom zaparkované jeho auto, snažili sa dostať dovnútra, no bolo zamknuté. Plynomer však bežal. Dvere od ateliéru vyrazila až privolaná polícia, ktorá oboch našla mŕtvych. Oficiálna verzia znie, že sa otrávili plynom unikajúcim z ohrievača, ktorým si v izbe prikuroval.

Narodil sa 15. februára 1924 v Zálesní Lhote v bývalom Československu. Po ukončení gymnázia študoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Povolaniu právnika sa napriek získaniu titulu nikdy nevenoval.

Šlitr, ako multiinštrumentalista, hral na piane, harmonike, gitare, saxofóne či trubke. V začiatkoch spolupracoval s humoristom Miroslavom Horníčkom v jeho estrádnom súbore. Osudovým sa mu stalo stretnutie s dramatikom a textárom Jiřím Suchým. V roku 1959 spolu založili pražské hudobné divadlo Semafor. Názov divadla pochádza z prvých slabík spojenia slov „SEdm MAlých FOrem“.

Už 30. októbra toho roku prinieslo divadlo prvú premiéru, a to hry Člověk z půdy, v hlavných úlohách s Miroslavom Horníčkom a Milošom Kopeckým (neskôr Františkom Filipovským). Prakticky cez noc vznikol hudobný a divadelný fenomén s členmi, ktorými boli také legendy ako Waldemar Matuška, Karel Štědrý, Pavlína Filipovská, sestry Poslušné či Václav Štekl. V tej dobe bol Šlitr externým členom a skladal drvivú väčšinu hudobného repertoáru.

V nasledujúcich dvoch rokoch divadlo produkovalo množstvo „semaforských“ hitov ako Pramínek vlasů, Včera neděle byla, Léta dozrávání („Obnošená vesta“), Klokočí, Dítě školou povinné, Zuzana je sama doma, Píseň o rose, Co je to láska („Kočka není pes“), Ach, ta láska nebeská, Kočka na okně, Písnička pro Zuzanu či Árie měsíce.

Šlitr sa po prvý raz na pódiu objavil v roku 1962. Zahral si v hre Jonáš a tingl tangl, v ktorej zároveň jej autori prvýkrát vystúpili spolu ako duo S+Š (Suchý, Šlitr). Hra vyvolala mimoriadny divácky ohlas. V roku 1963 prišli z kaviarne Vltava do divadla nové mužské posily ako Karel Gott či Milan Drobný. V tom čase vznikli nahrávky Klementajn, Zlá neděle, Motýl. Popri tom sa dvojica objavila v hudobnom poviedkovom filme Konkurs (1963) v réžii Miloša Formana, v ktorom autorom hudby nebol nikto iný ako Šlitr.

Príjemným prekvapením bolo uvedenie muzikálu Kdyby tisíc klarinetů (1964) v réžii Jána Roháča a Vladimíra Svitáčka. Dnes už legendárny muzikál postavili na grotesknej možnosti premeny zbraní na hudobné nástroje. V roku 1965 zaujal publikum hudobný Recitál Jiří Suchý – Jiří Šlitr. Nasledovala moderná westernová mikrokomédia Magnetické vlny léčí. V príbehu si zahrali vynikajúci českí herci Jan Werich a Jiří Sovák. Dej sa odvíjal podľa scenára Jany Werichovej – Kvapilovej a hudba k filmu pochádzala z tvorby Šlitra.

V tom istom roku mala v divadle Semafor premiéru džezová opera s názvom Dobře placená procházka. Mimoriadny ohlas predstavenia viedol k jej televíznemu spracovaniu. Šlitr chcel pôvodne snímku predstaviť na Broadwayi. Vyrobil kópiu filmu s anglickými titulkami a zobral ju so sebou na svetovú výstavu EXPO 67 do kanadského Montrealu. Jeho ambície sa však nepodarilo naplniť. V porovnaní s broadwayskými hudobnými produkciami ako „Cabaret“ (1966) či „Hair“ (1967) pôsobila Dobře placená procházka až príliš skromne. Jednou z posledných komédií, v ktorých duo S+Š spoločne vystupovalo a hudbu k nej opäť zložil Šlitr, bola Poslední štace (premiéra 1968).

Šlitr sa venoval aj kresleniu a maľovaniu. Jeho obrazy a ilustrácie vystavili v Československu i v zahraničí a vyšli aj knižne. V roku 2005 mu udelili medailu za zásluhy 1. stupňa in memoriam. Jeho dielo je stále živé a obľúbené u mnohých generácií divákov a poslucháčov. Piesne autorskej dvojice patria do zlatého fondu českej populárnej hudby.