Legendárny herec Vladimír Menšík by tento rok oslávil 95. narodeniny. Kvôli problémom so zdravím ale zomrel vo veku 58 rokov. V rozhovore pre denník Blesk si naňho zaspomínal syn Jan Menšík (62). Slávnemu otcovi je nesmierne podobný. Hoci ho nezastavujú ľudia na ulici, ako pomocný režisér má väzby na kolegov, ktorí pracovali s jeho otcom. On s ním spolupracoval na troch projektoch.
"Prvý film, na ktorom sme robili spolu, bol Když rozvod, tak rozvod, kde som bol tretím asistentom, potom Bouřlivé víno a seriál Létající Čestmír. Bolo to dvojsečné, pretože bolo fajn vidieť ho pri práci. Na druhú stranu som mu robil aj zdravotnú sestru alebo skôr brata," uviedol pre denník.
Čo musel zvládať, nebolo jednoduché. "Mával záchvaty, kedy prestával dýchať. Naučil sa to riešiť rýchlou pomocou – mal lieky, ktoré si bol schopný sám intravenózne podať. Vďaka nim sa dokázal behom pol až trištvrte hodiny dostať späť do stavu, kedy sa ukľudnil a nedusil sa. V týchto momentoch ma nasadili, pretože som mal prax z domu. Prišlo mi to strašne nefér, že tým vlastne ušetrili za zdravotníka a ja som si vo svojej práci pripadal zbytočný," priznal Jan.
Menšík začal mať problémy s astmou v 70. rokoch. "Vtedy to riešil sprejmi. Občas tiež chodil do nemocnice, kde si na dva tri dni ľahol. Potom sa to začalo zhoršovať, to bol rok 1975, kedy lieky prestávali fungovať," priblížil s tým, že herec časom prešiel na kombináciu liekov, ktoré sa pre rýchlejší efekt pichali do žily.
Postupne sa však intervaly medzi záchvatmi skracovali. Podľa syna ich mal tri až štyrikrát denne. "Bohužiaľ, tam došlo aj k tomu, že súčasťou liekov bol i efedrín, čo je povzbudzujúca droga, ktorá občas ocka pohnevala. Z efedrínu mal určité psychické následky. Dvakrát sme ho museli nechať hospitalizovať, pretože sme ho nezvládali a nevedeli si dať rady," opisuje ťažké chvíle. Po otcovi zdedil jeho zmysel pre humor, ktorý bol prítomný aj vo vážnych chvíľach.