Zástupcovia samospráv bijú na poplach: Konsolidácia ohrozuje verejné služby aj chod obcí

Zástupcovia viac ako 100 miest a obcí z regionálnych združení z celého Slovenska sa na spoločnom rokovaní Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) zhodli, že tlak v území rastie v dôsledku vládnych konsolidačných opatrení a návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026. Uviedol to predseda ZMOS Jozef Božik.

Mestá a obce podľa neho otvorene vyjadrili nespokojnosť s konsolidačnými opatreniami vlády a návrhom rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktoré ZMOS odmietol a ktoré podľa nich priamo zasahujú do fungovania územnej samosprávy a ohrozujú stabilitu miestnych verejných služieb.

Prítomní zástupcovia obcí a miest podľa Božika upozornili, že samosprávy dnes vykonávajú množstvo úloh v mnohých oblastiach, ktoré by štát sám nezvládol, od školstva a sociálnych služieb až po kultúru, šport či bezpečnosť. Napriek tomu im vláda pridáva nové povinnosti bez adekvátneho finančného zabezpečenia. Tento trend označili za neúnosný a neudržateľný.

V dôsledku prijatých vládnych rozhodnutí prichádzajú podľa neho samosprávy už dnes o približne 291 miliónov eur, a to v súvislosti so znížením podielových daní, fiškálnymi presunmi a nekompenzovanými výdavkami. Konsolidácia vlády znamenala zníženie podielu samospráv na dani z príjmov fyzických osôb z pôvodných 56 % na 55,1 % a následne na 53 %, čo predstavuje výpadok vo výške 145 miliónov eur ročne.

Zástupcovia samospráv podľa Božika upozornili, že obce pritom financujú mnohé výdavky, ktoré patria štátu. Len v roku 2025 museli, podľa prepočtov ZMOS, samosprávy doplácať približne 590 miliónov eur na opatrenia štátu, a to na zvýšenie platov učiteľov, lekárov, zdravotných sestier, na rodinné bonusy a energetickú pomoc. Z týchto prostriedkov však štát v plnej miere nekompenzoval samosprávam nič s výnimkou výdavkov na mzdy v regionálnom školstve a odmeny v zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2025, ku ktorým sa štát legislatívne zaviazal.

Na rokovaní sa podľa neho otvorila aj otázka ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako zákon o dlhovej brzde. Predstavitelia samospráv označili súčasné nastavenie zákona za neprimerane tvrdé voči územnej samospráve, keďže jej podiel na verejnom dlhu predstavuje len 1,14 %.

Na rokovaní odznelo, že atmosféra v území je napätá a tlak na samosprávy rastie. Viacerí starostovia a primátori poukázali na to, že vláda namiesto riešenia reálnych finančných problémov obcí vytvára zástupné témy, ktoré len zvyšujú napätie a polarizujú spoločnosť. Upozornili, že mestá a obce už dnes narážajú na hranicu svojich možností.

Dodal, že diskusia sa dotkla aj zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v mestách a obciach. Prítomní predstavitelia poukázali na nedostatok štátnych policajtov v teréne, čo núti samosprávy suplovať ich činnosť prostredníctvom obecných a mestských polícií.