Koktejl.sk
V sobotu 28. februára sa koordinovaným útokom USA a Izraela na Irán začal konflikt na Blízkom východe, kde prišiel o život aj najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. Irán po začiatku izraelsko-americkej operácie spustil odvetné údery na Izrael a arabské krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské objekty. Útoky však zasiahli aj civilnú infraštruktúru. Svoj názor na súčasnú situáciu vyjadril aj bývalý premiér SR Vladimír Mečiar (83) v rozhovore pre TVV.
„Pokiaľ ide o to, ako sa vedie ten útok, vojna nebola vypovedaná. Napriek tomu sú bombardované objekty, ktoré sa považujú za objekty štátnej správy a bezpečnostné pod zámienkou, ktorá nie je dosť hodnoverná. Je dosť ťažko akceptovateľné, že pred niekoľkými dňami Spojené štáty viedli s delegáciou Iránu rokovania. Nedohodli sa, ale rokovali. A výsledok tejto operácie je, že veľká časť tých, ktorí v tej delegácii boli, bola zabitá. Bol to vlastne účel tej reakcie, že možno vznikne nejaké nové vedenie, noví ľudia a pôjde Irán inou cestou,“ myslí si Mečiar.
„Zakladá sa konflikt, ktorý nie je v súlade s medzinárodným právom. Zatiaľ mlčia dvaja veľkí spojenci Iránu - Rusi a Číňania. Otázka je, dokedy budú s tým spokojní. Je tam Hormuzský prieliv, ktorý zamínováva Irán a to znamená, že nebude žiadny obchod s ropou. Pôjdu hore ceny, nedostatok ropy na trhoch a podobne," predpovedá.
Bude to mať podľa neho aj iné politické dozvuky. "Koľko to bude trvať neviem, ale čakať, že touto akciou sa dosiahne zmena v politike, nie je reálne. Je škoda, že sa Trump na toto dal nahovoriť. Je to otvorené a môže ten konflikt prerásť na väčší a môže zostať uzatvorený ako regionálny,“ dodal niekdajší predseda vlády.
Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Popri zamestnaní, keď pracoval ako tavič v Závodoch ťažkého strojárenstva (ZŤS) v Dubnici nad Váhom, vyštudoval diaľkovo Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej absolvovaní pôsobil od roku 1974 až do roku 1990 v Skloobale Nemšová ako podnikový právnik.
Politicky sa začal angažovať v prvej polovici 60. rokov, pričom zastával rôzne funkcie v Československom zväze mládeže (ČSM). V čase normalizácie bol odvolaný z funkcií v mládežníckom hnutí a v roku 1970 pre svoj postoj k okupácii Československa aj vylúčený z Komunistickej strany Československa (KSČ).
Do politického života opäť vstúpil po roku 1989 v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), za ktoré získal v roku 1990 prvýkrát poslanecký mandát. Na pôde tohto politického subjektu však založil v marci 1991 najskôr platformu, ktorá prerástla nasledujúci mesiac do založenia novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom 21 rokov až do 26. apríla 2012, keď oznámil svoj odchod z čela strany. V júni 2003 rozhodol snem o zmene názvu na Ľudová strana - HZDS (ĽS-HZDS).
V prvej polovici roka 1990 zastával v slovenskej vláde post ministra vnútra a životného prostredia. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády a v tejto funkcii pôsobil do apríla 1991. V júni 1992 sa po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) stal opäť premiérom, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru. V čase tohto vládnutia spolu s českým premiérom Václavom Klausom absolvoval sériu rokovaní, ktoré vyústili do rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Od októbra 1992 do marca 1993 a opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády aj výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Tretíkrát zasadol Vladimír Mečiar do premiérskeho kresla po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998. Práve v tomto období bol unesený prezidentov syn Michal Kováč ml. (1995), zabitý Róbert Remiáš (1996) a v roku 1997 došlo k zmareniu referenda.
Bol to práve Vladimír Mečiar a jeho vládnutie, ktoré sa podpísalo pod rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 16. júla 1997 na zasadnutí v Štrasburgu neodporučila začať so Slovenskom rozhovory o rozšírení EÚ v prvej vlne, pretože krajina nespĺňala politické kritériá.
Pamätným sa stalo vystúpenie premiéra Mečiara 30. septembra 1998 v Slovenskej televízii, keď po prehratých parlamentných voľbách oznámil odchod z politickej scény. Na záver vystúpenia s piesňou na perách „S Pánom Bohom idem od Vás, neublížil som, neublížil som nikomu z Vás!“ cez televíznu obrazovku zakýval na rozlúčku svojim priaznivcom a voličom.
O rok neskôr, v máji 1999, neúspešne kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách, ktorých víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar sa uchádzal o funkciu hlavy štátu aj druhý raz - v prezidentských voľbách v roku 2004. Hoci prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percenta, v druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a skončil druhý za Ivanom Gašparovičom (59,9 percenta).
V júnových parlamentných voľbách v roku 2010 sa ĽS-HZDS nedostalo do NR SR. Hnutie získalo len 4,32 percenta hlasov voličov a po dvadsiatich rokoch muselo parlament opustiť. Po ďalších neúspešných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v marci 2012 a v ktorých ĽS-HZDS získalo iba 0,93 percenta hlasov voličov, oznámil Mečiar 26. apríla 2012 svoj odchod z čela ĽS-HZDS.
Zakladateľ a bývalý dlhoročný predseda HZDS Vladimír Mečiar sa vzdal členstva v strane 12. decembra 2013. Nového predsedu si strana už nezvolila a na mimoriadnom sneme v Žiline 11. januára 2014 rozhodlo 161 zo 165 delegátov o rozpustení strany. O návrat do politiky sa ešte pokúsil v novembri 2019, keď sa na republikovom sneme zišli 9. novembra v Trenčíne členovia strany Slovenská liga. Delegáti zvolili 77-ročného Vladimíra Mečiara za predsedu strany a súčasne aj za lídra kandidátky.
Koncom novembra 2019 však Mečiar zmenil názor a rozhodol sa, že v parlamentných voľbách kandidovať nebude. Slovenská liga získala vo voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, napokon iba 809 platných hlasov, čo bolo 0,02 percenta hlasov voličov.
Koktejl.sk
