Mohol žiť dlhšie? Vladimír Menšík neposlúchol varovanie lekárky: Osudové rozhodnutie herca!

Za svoju profesionálnu kariéru stvárnil asi 150 úloh vo filmoch, televízii či v divadle, a divákov bavil až do samého konca. Český herec Vladimír Menšík († 58) bol rodený bavič, burlivák a istý čas mal blízko aj k alkoholu. Životnú energiu mu však dodávali ľudia, ktorých dokázal zabávať aj vo chvíľach, keď mu bolo najhoršie.

Prvý angažmán získal vo Vesnickém divadle, kde si ho všimol Emil František Burian, no jeho prísny režim Menšíkovi nesedel a už v tom čase poškuľoval po filme. Z jeho divadla teda odišiel v roku 1958 a stal sa členom voľného hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov. Rolu v rozhodovaní zohrala aj astma. Prašné prostredia divadiel mu komplikovali život i prácu.

„Mal ťažkú astmu. Prerušiť nakrúcanie bolo ľahšie, akoby sa to malo diať počas divadelného predstavenia. Potom už film prevážil. Dostával veľa ponúk, ktoré boli aj zaujímavé a už nikdy v divadle nezakotvil,“ spomína jeho dcéra Martina.

Traduje sa, že komici sú v súkromí smutní ľudia. To ale neplatilo o Vladimírovi Menšíkovi, ktorý rozprával vtipy a historky na počkanie aj na ulici. „Všetkých bavil, pritom mal vážne zdravotné problémy. Vzal si injekciu, šupol si ju do žily a pritom stále mlel vtipy a hubu nezastavil,“ spomína na svojho kolegu režisér František Filip.

V polovici 80. rokov musel kvôli zhoršujúcej sa chorobe mierne obmedziť svoju prácu. Na každé natáčanie alebo besedu nosil dva kufre liekov, z ktorých bolo množstvo v Česku nedostupných. Silné lieky mu vraj ovplyvňovali mozog, teda nakoniec skončil na psychiatrii. Mnohí jeho blúznenie prisudzovali alkoholu, pravda ale bola inde, píše web kafe.cz. Menšík aj napriek svojej astme nedal nikdy na sebe nič poznať a dokonca nepovedal nie ani cigaretke a denne ich dokázal vyfajčiť aj 80.

„Ľudia, ktorí chodili za hranice mu nosili lieky, čo mu vyhovovali, pretože tuto bol na jeho astmu ruský liek, na ktorý bol ale alergický. Trikrát denne bral 50 kubíkov tých injekcií a naučil si ľudí okolo seba, aby mu s tým pomohli. Keď sa mu to stalo aj počas natáčania, nikdy sa nesťažoval. Iba si zašiel niekde do kúta a neskôr sa mohlo pokračovať,“ povedala jeho dcéra Martina v dokumente TV Prima. Často s ním chodila na natáčanie či rôzne iné podujatia jeho osobná lekárka Zdena Lipárová, no keď nemohla asistovali mu kolegovia. Jednou z nich bola Lenka Termerová (76).

„Jediná Lenka mu pri pichaní injekcií dokázala asistovať. My ostatní sme zbabelo utekali. Niekedy Vladimír len sedel v šatni a bol úplne vyčerpaný, ani na obed s nami ísť nechcel. Inokedy miesto odpočinku bez oddychu bavil komparz. Akoby sa bál zastaviť. Akoby sa bál, že svoj neúnavný motor už nenaštartuje,“ opisuje vo svojej knihe Jiřina Švorcová situáciu, ktorá sa odohrávala počas výroby seriálu Žena za pultom.

Hranie vždy uprednostňoval pred svojím zdravím a nechal to zájsť až tak ďaleko, že ho potom do nemocnice odvážali v bezvedomí alebo v príšernom stave. Jeho najbližší si zvykli, že sa z toho vždy dostal, no raz to už nevyšlo.

Aj v deň svojej smrti nepočúvol rady lekárov a chcel ísť hrať. „Zubatá“ ho dostihla takmer na javisku. Naposledy vystúpil pred kamerou 27. mája 1988 v zábavnom programe Abeceda a potom odišiel do Brna, kde mal znova točiť. Zomrel o dva dni v Nemocnici u sv. Anny.

Podľa vyjadrenia lekárky Lipárovej nemusel Menšík odísť na onen svet tak skoro. Odporúčala mu, aby nakrúcanie programu odložil. V tom čase už mal vred, ktorý krvácal a mal veľké problémy s dýchaním. Je možné, že keby ju vtedy poslúchol, mohol by žiť dlhšie.