Slovenská herecká ikona Zdena Studenková (71), ktorá si dlhé roky prísne strážila svoje súkromie, v poslednom období čoraz častejšie robí výnimky. Prostredníctvom Instagramu začala fanúšikom poodhaľovať zákutia svojho domova, pričom najčastejšie ukazuje svoje najobľúbenejšie miesto - kuchyňu. O herečke je totiž známe, že je vášnivou kuchárkou, čo v minulosti potvrdila aj vydaním vlastných kuchárskych kníh. Práve domáca kuchyňa sa stáva centrom jej pravidelných priateľských stretnutí.
V jednom z najnovších príspevkov sa rodáčka z Bratislavy pochválila zábermi zo spoločnej večere s blízkymi, na ktorú zavítal aj známy modelingový expert Saša Jány. Príjemnú atmosféru pri dobrom jedle herečka na sociálnej sieti výstižne zhrnula stručným odkazom. „Milujem večere s mojimi drahými kamarátmi,“ napísla. FOTO nájdete v galérii.
Zdena Studenková sa narodila 19. mája 1954 v Bratislave. Odbor umelecká fotografia absolvovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave. Po jej skončení študovala herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). V rokoch 1977 - 1978 bola členkou činohry Novej scény a od roku 1978 pôsobila v Činohre Slovenského národného divadla (SND). Účinkovala aj na bratislavskej Malej scéne, v Štúdiu S a v divadlách v Prešove a Košiciach.
Prvý raz sa pred kamerou objavila v česko-slovenskom kriminálnom poviedkovom filme Motiv pro vraždu (1974). V poviedke režiséra Júliusa Matulu stvárnila postavu obete znásilnenia. V roku 1977 si zahrala v divácky obľúbenej komédii Otta Krivánka Štipku soli (1977). O rok neskôr zažiarila v pôsobivom filme Panna a netvor v réžii Juraja Herza, kde ju kritika označila za herecký objav. V tom čase už patrila k najobsadzovanejším slovenským herečkám.
Venovala sa predovšetkým televíznej tvorbe. Diváci ju mohli vidieť napríklad v televíznej inscenácii Rembrandt van Rijn, ktorá je výsekom životopisu slávneho maliara. Medzi jej najznámejšie filmové postavy patrí speváčka Gábina v dodnes a najmä na Vianoce obľúbenej komédii Marie Poledňákovej S tebou mě baví svět. Známou sa stala aj vďaka filmu Václava Matějku Anděl s ďáblem v těle, kde si zahrala po boku hercov ako Božidara Turzonovová, Miloš Kopecký, Radoslav Brzobohatý, Josef Vinklář či Jiří Korn.
Ďalšími známymi filmami z filmografie Zdeny Studenkovej patria aj Kára plná bolesti, Južná pošta, Anděl svádí ďábla či snímka Martina Šulíka Všetko čo mám rád. Zahrala si aj v dráme Ženy môjho muža či v komédii Manžel na hodinu. Výrazne postavy stvárnila aj v televíznych seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade, Panelák, První republika, Iveta, Pán profesor, Dunaj, k vašim službám. Účinkuje aj v zábavnom programe Inkognito.
Na prestížne divadelné ocenenie v kategórii najlepší ženský herecký výkon bola v roku 2012 nominovaná za stvárnenie Arkadinovej v Čechovovej Čajke. Zaujala aj v divadelnej hre Leni, ktorá je príbehom o Leni Riefenstahlovej či v divadelnej inscenácii Pamäť vody.
Okrem rozhlasových hier účinkovala aj v muzikáloch Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, ktoré režíroval legendárny Jozef Bednárik. V Košiciach si zahrala v jeho muzikáli Sweet Charity a účinkovala aj v tituloch Niekto to rád horúce a Hamlet. Spolu s Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným, Rasťom Piškom a Michalom Dočolomanským si zahrala aj v predstavení Molotow coctail.
Je autorkou kníh Recepty so štipkou hereckého korenia, Nové recepty so štipkou hereckého korenia. V roku 2006 vyšla aj kniha Zdena Studenková, Ján Štrasser: Som herečka a v roku 2011 potešila najmenších s rozprávkovou knižkou, kde sa deti dozvedia, ktoré zvieratká sú miláčikovia autorky. Poslednou knihou je zbierka receptov Aj varenie je umenie. V roku 1995 jej vyšiel aj hudobný album Dotyky noci.
Je držiteľkou viacerých ocenení. Okrem iných dovedna osemkrát získala cenu Osobnosť televíznej obrazovky (OTO), z toho šesťkrát v kategórii herečka a dva razy ako absolútna víťazka. V roku 2020 dostala mimoriadne ocenenie Slovenka roka. Na Art Film Feste 2023 v Košiciach si prevzala ocenenie Hercova misia. V apríli 2024 si z 25. ročníka divadelného Festivalu Aničky Jurkovičovej odniesla v poradí dvadsiaty druhý Kvet Tálie.
