Tajomstvo Vladimíra Menšíka vyplávalo na povrch až po rokoch: Za TOTO mohol ísť sedieť!

Vladimír Menšík († 58) bol skvelý komediálny aj dramatický herec, ale tiež rozprávač vtipov aj príbehov zo života, zabávač, ktorý rozosmieval kolegov na nakrúcaní. Vynikal spontánnosťou, živelnosťou, improvizačnými schopnosťami, aj vysokou profesionalitou, pritom celý život zápasil s podlomeným zdravím. Životnú energiu mu dodávali ľudia, ktorých dokázal zabávať aj vo chvíľach, keď mu bolo najhoršie.

Český herec Vladimír Menšík sa narodil 9. októbra 1929 v Ivančiciach na južnej Morave. Pochádzal z robotníckej rodiny. Od detstva chodil rád do cirkusu, hrával v hudobnom súbore Adolfa Pištěláka a lákalo ho herectvo. Otec ho však nasmeroval na strojníctvo. Tak vyštudoval priemyslovku a nastúpil do Brnianskych strojární.

Na druhý pokus ho potom prijali na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU), ktorú absolvoval v roku 1953. Umiestenku dostal do kočovného Vesnického divadla, kde si ho všimol E. F. Burian. Po roku k nemu prestúpil, no prísna disciplína v Burianovom súbore mu nevyhovovala, preto sa od roku 1958 stal členom voľného hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov.

Herca trápila zhoršujúca sa astma, ktorú dostal ako 35-ročný. Postupne sa naučil pichať si sám injekcie, aby dokázal pracovať. „Mal ťažkú astmu. Prerušiť nakrúcanie bolo ľahšie, akoby sa to malo diať počas divadelného predstavenia. Potom už film prevážil. Dostával veľa ponúk, ktoré boli aj zaujímavé a už nikdy v divadle nezakotvil,“ spomína jeho dcéra Martina.

Niektorých hercov trápi starnutie, no Menšík medzi nich nepatril. Roky si dokonca pridával a na tento „podvod“ mu prišli až tesne pred smrťou. Rodák z Ivančíc sa oficiálne narodil v roku 1929, ale postupne sa mu podarilo sfalšovať všetky dokumenty na rok 1924.

Prečo a ako to urobil prezradil jeho kolega Oldřich Velen: „Vedel to len Kostolka a ja. Vtedy to bolo trestné, ale dnes je to už premlčané. Inšpiroval ho nedbalý zápis úradníčky pri vystavovaní nového občianskeho preukazu. Napísala deviatku ako štvorku a Láďa to využil,“ cituje slová herca web denik.cz.

Prečo to urobil? Jeho priateľovi sa to z neho naveľa podarilo dostať: „Oldo, ja by som chcel ísť skôr do penzie!'“ mal za života prezradiť Menšík. Na všetko sa prišlo, až keď mu ako národnému umelcovi chystali v roku 1988 štátny pozdrav.

Traduje sa, že komici sú v súkromí smutní ľudia. To ale neplatilo o Menšíkovi, ktorý rozprával vtipy a historky na počkanie aj na ulici. „Všetkých bavil, pritom mal vážne zdravotné problémy. Vzal si injekciu, šupol si ju do žily a pritom stále mlel vtipy a hubu nezastavil,“ spomína na svojho kolegu režisér František Filip.

V polovici 80. rokov musel kvôli zhoršujúcej sa chorobe mierne obmedziť svoju prácu. Na každé natáčanie alebo besedu nosil dva kufre liekov, z ktorých bolo množstvo v Čechách nedostupných. Menšík aj napriek svojej astme nedal nikdy na sebe nič poznať.

Jeho astma spravila „škrt cez rozpočet“ aj cez nakrúcanie filmu Parta hic (1976), ktorý sa odohrával v bani. Už dopredu vedel, že pri natáčaní v šachte určite dostane záchvat, tak s ním musel ísť dole aj lekár s kyslíkom a injekciami.

Kvôli astme dokonca odmietol aj úlohu v USA, ktorú mu ponúkol režisér Miloš Forman († 86). Menšík mal hrať vo Formanovom filme Ragtime imigranta, no musel to odmietnuť. Vedel, že dlhú cestu za oceán by nezvládol a v lietadle by sa udusil, píše web denik.cz.

Hranie vždy uprednostňoval pred svojím zdravím a nechal to zájsť až tak ďaleko, že ho potom do nemocnice odvážali v bezvedomí alebo v príšernom stave. Jeho najbližší si zvykli, že sa z toho vždy dostal, no raz to už nevyšlo.

„Chodili sme spolu na rôzne besedy a raz sme mali ísť niekam na sever Čiech a naozaj mu bol neuveriteľne zle, dusil sa. Chcel som to zrušiť, ale nedovolil mi to. Bolo to také zlé, že som si v duchu opakoval tie jeho historky, a že ich budem rozprávať za neho. Keď sme tam prišli, vyšiel na javisko a zrazu bol zdravý ako repa. Ja som tam bol zbytočný. Išiel dve hodiny a keď sme skončili ja som ho zase viezol polomŕtveho domov,“ hovorí herec Ivo Niederle.

Aj v deň svojej smrti nepočúvol rady lekárov a chcel ísť hrať. „Zubatá“ ho dostihla takmer na javisku. Naposledy vystúpil pred kamerou 27. mája 1988 v zábavnom programe Abeceda a potom odišiel do Brna, kde mal znova točiť. Zomrel o dva dni v Nemocnici u sv. Anny vo veku 58 rokov.

„Mnoho kolegov mu ešte predtým hovorilo, aby sa dal dokopy, že na neho počkajú. On však tvrdil, že nemôže byť v nemocnici viac ako tri dni, inak by tam zomrel. Hovoril, že pokiaľ môžem byť medzi nimi, žiť a hrať, tak žije. Myslím si, že to bola pravda. Láska k tomu kumštu ho držala nad vodou pokiaľ sa to dalo,“ zakončil filmový publicista Jaroslav Sedláček.