Mladú a zdravú záchranárku zasiahla intenzívna bolesť hlavy, keď sa vrátila z neskorých raňajok s kamarátkou. Agónia vtedy 21-ročnej Tiny Hold trvala asi 60 sekúnd a zmenila úplne všetko, píše Mirror. „Mala som krátku bolesť hlavy, trvala len minútu. Posadila som sa a všimla som si, že nedokážem odomknúť svoj telefón,“ priblížila okamihy hrôzy.
Jej kamarátka, ktorá tiež pracuje ako záchranárka, si ihneď všimla, že niečo nie je v poriadku a požiadala Tinu, aby sa usmiala, no nemohla pohnúť tvárou. Keď sa pokúsila postaviť, zrútila sa, jej telo nereagovalo a nebola schopná hovoriť ani sa hýbať. „Keď som ležala na podlahe, zvracala som pri plnom vedomí, ale neschopná čokoľvek urobiť. Kamoška okamžite volala mojim rodičom a sanitku,“ povedala mladá žena.
Záchranári mali spočiatku podozrenie na predávkovanie, avšak Tinina kamarátka ich uistila, že žiadne drogy neužila. Počas cesty do nemocnice sa jej stav ďalej zhoršoval a stratila vedomie. Vyšetrenie odhalilo vážne krvácanie do mozgu a lekári rodinu informovali, že možno neprežije, a ak áno, bude mať trvalé následky.
Tina zostala päť dní v bezvedomí, desať dní strávila na jednotke intenzívnej starostlivosti, pričom jej celkový pobyt v nemocnici trval sedem mesiacov. Liečba zahŕňala niekoľko život zachraňujúcich opatrení vrátane drenáže mozgovomiechového moku na uvoľnenie tlaku. Krvácanie do mozgového kmeňa však bolo príliš rozsiahle na to, aby ho bolo možné operovať. „Viac ako tri mesiace som bola odkázaná na vyživovaciu trubicu a v priebehu rokov som podstúpila rôzne zákroky, ako napríklad talamotómiu, prenos tvárového nervu a svalov a viacero operácií ľavého oka,“ vysvetlila.
„Pri zotavovaní nešlo len o to, aby som prežila - išlo o to, aby som sa znovu naučila žiť. Po fyzickej stránke mi mŕtvica spôsobila značné problémy. Bola som ochrnutá na jednu stranu a nemohla som hovoriť, jesť ani sa bez pomoci hýbať. Na pravej strane sa mi vyvinul tras, ktorý znemožňoval každodenné úkony, napríklad pitie vody. Musela som obnoviť svoju silu a znovu sa naučiť základné pohyby, aby som získala aspoň zdanlivú nezávislosť,“ priblížila.
Emocionálny dopad mŕtvice bol rovnako zničujúci ako fyzické následky a kedysi energická záchranárka teraz pozerá na kontrast medzi svojím bývalým ja a súčasným stavom. „Snívala som o tom, že sa stanem lekárkou, ale mŕtvica zmenila moju budúcnosť,“ uviedla Tina.
Ďalším náročným aspektom jej skúsenosti je konfrontácia s hrubými pohľadmi a zraňujúcimi poznámkami. „Niekedy sa na mňa ľudia čudne pozerajú, cítim sa izolovaná. Ľudia sa vyhýbajú priamej konverzácii so mnou alebo predpokladajú, že im nerozumiem. Možno používam invalidný vozík a mám problémy s rozprávaním, ale stále som schopná zmysluplnej komunikácie a vzťahov,“ vysvetlila.
Napriek všetkému je Tina hrdá na to, ako ďaleko sa dostala a chce, aby ľudia vedeli, že mozgová príhoda sa môže stať každému bez ohľadu na vek alebo úroveň kondície. „Mnoho ľudí predpokladá, že mŕtvica sa stáva len starším ľuďom alebo osobám s určitými zdravotnými problémami. Ja som živým dôkazom toho, že mŕtvica môže postihnúť aj mladých, zdravých ľudí,“ dodala na záver.