Ivan Krajíček († 57) ku koncu života cítil, že je s ním zle: Smrť dva týždne po narodeninách!

Divadelné dosky a koncertné pódiá, to boli dve domény, medzi ktoré delil Ivan Krajíček svoj nesporný umelecký talent. Pamätáme si ho ako všestranného umelca – herca, speváka, režiséra, moderátora, konferenciera a zabávača.

„Mozart slovenského zábavného priemyslu“ zanechal množstvo skvelých diel, ktoré aj dnes vylúdia na tvári úsmev či pobavia. Vrátane spomienok na jeho spoluprácu s Oldom Hlaváčkom a ich Hostinec pod gaštanom. Od odchodu tohto legendárneho umelca, ktorého poznajú mnohé generácie Slovákov, uplynulo 5. júna už 27 rokov.

Ivan Krajíček sa narodil 24. mája 1940 v Žiline. V roku 1945 ho rodičia prihlásili v rodnom meste do Ľudovej školy umenia, kde sa učil hrať na husliach a vzdelával sa aj v teoretickej hudobnej výchove. Popri tom sa neskôr venoval aj spevu.

Po maturite v Trenčíne študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pravidelne začal spievať počas vojenskej služby vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku. V roku 1963 nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna. Začínal v činohre, ale potom prešiel do operetného súboru, v ktorom sa stal ako sólista jeho prvou hviezdou. Od roku 1975 bol v slobodnom povolaní.

Ivan Krajíček, pedant a workoholik, stál v pozadí mnohých úspešných projektov. Pracoval v neuveriteľnom nasadení – aj na dovolenky chodieval s kufrom plným papierov, novín a s písacím strojom. Ak nepracoval dva dni, cítil sa nesvoj.

V 70. rokoch patril Ivan Krajíček medzi najobľúbenejších slovenských spevákov, známe boli piesne ako napríklad Svetová sláva, Mama, Oči čierne či duety Cesta do neba a Nočná ruža, ktoré naspieval so Zorou Kolínskou. Hral aj vo viacerých operetných a muzikálových predstaveniach.

Spolu s Oldom Hlaváčkom vytvorili úspešnú dvojicu. Ich kabaretné programy najskôr bavili poslucháčov Slovenského rozhlasu, ktorí si ich pamätajú najmä ako dvojicu gazdov v Hostinci pod gaštanom. Neskôr spolu prešli do televízie, kde sa bez nich nezaobišiel takmer žiadny galavečer či Silvester. Úspech žali aj s televíznou reláciou Vtipnejší vyhráva, ktorá vychádzala z divákmi zaslaných vtipov.

Prvým hudobným programom, ktorý začal Ivan Krajíček moderovať v Slovenskej televízii, bola Diskotéka pre starších a pokročilých, ktorá neskôr zmenila názov a vznikla obľúbená relácia Smiem prosiť? Nezabudnuteľným programom, s ktorým Krajíček prišiel, bola mimoriadne obľúbená televízna relácia Repete. V nej divákom pripomínal takmer zabudnuté no stále svieže pesničky i ich interpretov. Posledný diel Ivan Krajíček odmoderoval vo februári 1997 a potom sa úplne stiahol z verejného života.

„24. mája sme ešte oslávili jeho narodeniny a 5. júna zomrel. Hoci cítil koniec, práce sa vzdať nedokázal, ani nechcel. Posledný diel Repete už moderoval v bolestiach a posediačky,“ zaspomínala si vdova Mária v roku 2015 pre Nový čas.

Diagnóza lekárov bola nekompromisná - rakovina neidentifikovateľného pôvodu, metastázy mal po celom tele. Rozbehol sa kolotoč transfúzií, infúzií, chemoterapií a ožarovania. „Naša posledná fotografia vznikla v máji 1997. Ivan je na nej už veľmi pochudnutý, zostarnutý, bez vlasov,“ so smútkom v hlase prezradila pani Mária Novému času.

„Cítil, že je s ním zle. Raz sedel na záhrade a hovoril mi: ,Vieš, mne by stačilo, keby som len v nejakom vozíku tuto len tak sedel, pod tými tujami, ale aby som tu bol.‘ Ku koncu mal metastázy aj v kostiach. Keď som ho chytila za nohu a preložila mu ju na posteľ, plakal od bolesti,“ zakončila Mária.