Moderátorka Dana Čapkovičová (predtým Strculová) je dlhé roky tvárou večerného spravodajstva v televízii JOJ. Pri pohľade na ňu by len málokto hádal, že je dvojnásobnou mamou. Na jar v roku 2018 zmenila svoje priezvisko, keď sa vydala za dlhoročného partnera – tenistu Kamila. O niekoľko mesiacov neskôr sa stali po prvýkrát rodičmi, keď priviedla na svet dcérku Sáru.

Hneď po pôrode Čapkovičová povedala svojmu manželovi, že chce ešte jedno dieťa. To sa dvojici podarilo v marci 2022, keď porodila synčeka Maxa. "Nemôžeme byť štastnejší. Náš macko je už tu! Max, 3. 3. 2022. Chcem sa poďakovať celému personálu nemocnice Antolská za obetavú starostlivosť o mňa, nášho syna, ale aj ostatné mamičky a ich detičky," napísala vtedy na sociálnej sieti.

Jej deti rastú ako z vody a s tým prichádza aj klasická túžba po domácom zvieratku. Dana s Kamilom svojim ratolestiam na túto žiadosť kývli. To však so sebou prináša aj odvrátenú stránku. Zvieratko sa stane pevnou súčasťou života dieťaťa a o to ťažšie je, keď odíde. To sa stalo aj v rodine Dany Čapkovičovej.

Na sociálnej sieti zverejnila smutnú fotku kartónovej škatule, na ktorej bolo detským písmom napísané meno "Ufík" a vedľa toho bolo v srdiečku napísané slovo láska. "Navždy ťa budeme ľúbiť... Ufík of Furby," napísala moderátorka, ktorej zrejme prirástlo zvieratko k srdcu. Ako prezradila, škrečok by v októbri oslávil tri roky. Následne zverejnila rozkošnú archívnu snímku, na ktorej jej synček držal malého priateľa v rukách a usmieval sa. FOTO nájdete v galérii.

Škrečky patria dlhé desaťročia k favoritom medzi prvými domácimi miláčikmi, ktorých rodičia svojim ratolestiam zaobstarajú. Deti si získavajú predovšetkým roztomilým vzhľadom, malými čiernymi očkami a neutíchajúcou energiou, ktorú predvádzajú pri behaní v kolese alebo pri vtipnom napchávaní si líc zásobami jedla.

Pre rodinu predstavujú ideálny kompromis, pretože nezaberajú veľa miesta, ich chov je finančne pomerne nenáročný a pre deti sú skvelým nástrojom na vybudovanie prvej skutočnej zodpovednosti. Školáci sa pri nich učia pravidelnosti pri dopĺňaní krmiva, čistení podstielky a starostlivosti o živého tvora, ktorý je od nich stopercentne závislý.

S kúpou tohto drobného hlodavca prichádza aj odvrátená strana, na ktorú rodičia v predajniach chovateľských potrieb často nemyslia. Najväčším negatívom chovu škrečkov je ich veľmi krátky životný cyklus, keďže sa v domácich podmienkach bežne dožívajú v priemere len dva až tri roky.

Zatiaľ čo pre dospelého človeka sú tri roky krátkou epizódou, v živote malého dieťaťa predstavujú obrovský kus času. Dieťa si za toto obdobie vytvorí k zvieratku silné citové puto a berie ho ako plnohodnotného člena rodiny, takže správa o tom, že ich malý parťák už starne, sa prijíma len veľmi ťažko.

Najväčšia trauma prichádza s vedomím, ako nečakane dokáže život škrečka vyhasnúť. Tieto zvieratá sú vo svojej prirodzenej divokej prírode korisťou, čo znamená, že akýkoľvek prejav slabosti alebo choroby by ich okamžite odsúdil na smrť. Tento silný inštinkt si zachovali aj v zajatí, preto dokážu zdravotné problémy maskovať do poslednej možnej chvíle a navonok pôsobia úplne zdravo.

Pre malého chovateľa je potom obrovským šokom, keď svojho miláčika ešte večer vidí plného života a ráno ho v klietke nájde bez známok života, čo býva pre mnohé deti vôbec prvým a veľmi bolestivým stretnutím so smrťou.