Prečo prežívate v lete muky, kým iní sa ani nespotia? Experti odhalili príčinu!

Čoraz častejšie sa kladie otázka, prečo niektorí ľudia lepšie znášajú vysoké teploty, zatiaľ čo iní už pri prvých horúčavách hľadajú úľavu v chlade. Rozdiely sú zakorenené nielen v biologických, ale aj vonkajších faktoroch.

Výskumy potvrdzujú, že vek, pohlavie, fyzická kondícia a individuálna telesná stavba ovplyvňujú, ako organizmus zvláda vysoké teploty. Rozloženie tukovej a svalovej hmoty rozhoduje o rýchlosti zahrievania a ochladzovania tela. Najmä starší ľudia sú vystavení väčšiemu riziku negatívnych dôsledkov horúčav. S pribúdajúcim vekom klesá počet potných žliaz a regulačné mechanizmy teploty sú menej efektívne. Seniori preto často pociťujú smäd neskôr a potia sa menej intenzívne, čo zvyšuje riziko prehriatia a dehydratácie.

U žien ovplyvňujú vnímanie vysokých teplôt aj hormóny – počas menštruácie, tehotenstva či menopauzy. V týchto obdobiach rastie potreba tekutín a môžu sa zhoršovať príznaky ako návaly tepla.

Ľudia, ktorí pravidelne žijú v horúcom prostredí, sa môžu do istej miery prispôsobiť vysokým teplotám. Proces aklimatizácie trvá zvyčajne päť až sedem dní a spočíva v efektívnejšom potení a lepšom ochladzovaní tela. To vysvetľuje, prečo rovnaké teploty vnímajú rôzni ľudia odlišne.

Nielen teplota, ale aj vlhkosť vzduchu ovplyvňuje naše pocity počas horúčav. Vysoká vlhkosť sťažuje odparovanie potu, čím sa znižuje účinnosť ochladzovania a zvyšuje únava. Psychologické faktory, ako stres, nedostatok spánku či aktuálna nálada, môžu zvýšiť citlivosť na teplo. Výskumy ukazujú, že dlhodobé horúčavy zvyšujú podráždenosť a psychický stres.

Niektoré ochorenia, napríklad cukrovka, kardiovaskulárne problémy či poruchy štítnej žľazy, môžu narušiť reguláciu telesnej teploty. Vybrané lieky, ako lieky na vysoký krvný tlak, antidepresíva či diuretiká, môžu sťažiť odvod tepla z tela a zhoršiť príznaky horúčav.

Vysoké teploty sú najrizikovejšie pre starších ľudí, dojčatá, tehotné ženy a osoby s ochoreniami srdca, pľúc či metabolickými poruchami. Prehriatie alebo úpal môžu vážne ohroziť zdravie. Odborníci odporúčajú počas horúčav dbať na dostatočný príjem tekutín, obmedziť fyzickú aktivitu, vyhýbať sa priamemu slnku a včas reagovať na prvé príznaky prehriatia, ako sú závraty či problémy s obehom.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.