Krvná skupina môže rozhodnúť: Kliešte menej útočia na týchto ľudí! Ste medzi nimi aj vy?

Na Masarykovej univerzite v Brne sa uskutočnil výskum, ktorého výsledky vás možno prekvapia. Vedci sa rozhodli zistiť, či jedna krvná skupina priťahuje kliešte viac ako iná. Ukázalo sa, že na tomto faktore môže skutočne záležať, píše poľský web kobieta.onet.pl.

Experimentu sa zúčastnilo sto ľudí rôznych krvných skupín. Experimentu sa zúčastnilo sto ľudí s rôznymi krvnými skupinami. Najhoršie sú na tom podľa českých vedcov ľudia s krvnou skupinou A, na ktorých totiž najčastejšie útočia kliešte. Oveľa lepšie sú na tom tí so skupinou AB a 0. A pokojnejšie môžu spávať osoby s krvnou skupinou B, pretože je oveľa menej pravdepodobné, že sa stanú obeťou týchto pavúkovcov.

Treba si však uvedomiť, že skupina 100 ľudí je veľmi malá vzorka. Je možné, že ak by bolo účastníkov viac, výsledky štúdie by boli úplne iné. Treba to preto brať skôr ako kuriozitu než ako vedeckú teóriu.

Miernejšie zimy, súvisiace s klimatickou zmenou, môžu viesť k expanzii populácie kliešťov. Ľudia tak budú viac ohrození chorobami, ktoré kliešte prenášajú. Pre TASR to zhodnotila vedúca odboru pripravenosti na biologické hrozby a pandémie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Eva Chmelanová.

„Lymská borelióza a kliešťová encefalitída sú ochorenia, ktoré tu už máme, a klimatická zmena ovplyvňuje ich výskyt a počet hlásených ochorení,“ uviedla odborníčka. Pozorované boli podľa nej aj zmeny v rozptyle kliešťov. „Hranica rozptylu kliešťov v Európe sa posúva na sever a tiež do vyšších nadmorských výšok,“ ozrejmila.

Klimatická zmena podľa ÚVZ ovplyvňuje aj poveternostné podmienky. Okrem iného ide napríklad o častejší výskyt extrémnych úhrnov zrážok spôsobujúcich dažďové a prívalové povodne. S nimi môžu byť podľa Chmelanovej spojené epidémie hnačkových ochorení či vyšší výskyt komárov v zaplavenej oblasti.

„Z pohľadu infekčných ochorení v súvislosti s klimatickou zmenou, globálnym otepľovaním a vysokou migráciou obyvateľstva nemožno vylúčiť výskyt ochorení, ktoré sa na európskom kontinente bežne nevyskytujú,“ upozornil vedúci odboru imunizácie ÚVZ SR Ivan Bakoss.

Môže ísť napríklad o maláriu či horúčku dengue, ktoré sa v súčasnosti v Európe vyskytujú ako importované ochorenia, ktoré si človek „priviezol“ z inej krajiny. „Sú spojené s cestovaním a dovolenkami v exotických krajinách,“ spresnil.

V oboch prípadoch je prenášačom komár. V prípade malárie z rodu Anopheles, v prípade horúčky dengue z rodu Aedes. „Na rozdiel od malarických komárov sa komáre prenášajúce dengue vyskytujú v mestských aglomeráciách,“ doplnil odborník.