Koktejl.sk
Václav Postránecký sa stal jedným z najobľúbenejších a najobsadzovanejších českých hercov – zoznam filmov a seriálov, v ktorých účinkoval, sa blíži k štyrom stovkám. Svoje povolanie miloval a aj napriek zákernej chorobe až do poslednej možnej chvíle pracoval, píše web Médium.cz.
Václav Postránecký sa narodil 8. septembra 1943 v Prahe. Už od detstva pôsobil v poloamatérskom divadle Menton v Prahe a ako detská hviezda sa začal objavovať aj vo filmoch. Prvý raz to bolo v agitke Konec strašidel v roku 1952. Väčšia a výraznejšia úloha sa mu ušla v komédii vtedy ešte začínajúceho režiséra Oldřicha Lipského s názvom Vzorný kinematograf Jaroslava Haška (1955).
V jednej zo štyroch Haškových poviedok si zahral chlapca, ktorý prevrátil chod domácnosti naruby, keď do nej priniesol škrečka a zvieratko sa natrvalo zahniezdilo v gauči. Len v roku 1956 hral v štyroch filmoch, do svojej plnoletosti ich stihol pätnásť.
Jeho cesta k herectvu však nebola priamočiara, keďže ho najskôr neprijali na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU). Viedla cez zámočnícku profesiu, cez ktorú sa prepracoval k práci javiskového technika. Až v rokoch 1960 - 1962 dostal angažmán v Slováckom divadle v Uherskom Hradišti, následne strávil sedem rokov v Štátnom divadle v Brne (1962 - 1969). V roku 1968 vyhral súťaž Divadelných novín v kategórii hercov do veku tridsať rokov a absolvoval ročný študijný pobyt vo Veľkej Británii.
Nárast popularity vďaka televíznym seriálom
Bol členom Mestských divadiel pražských (1969 - 1978), aby sa napokon jeho domovskou scénou stalo Národné divadlo. Tu stvárnil významné postavy napríklad v inscenáciách Kráľ Lear (William Shakespeare), Zo života hmyzu (Josef a Karel Čapkovci) či v ďalšej Shakespearovej hre Rómeo a Júlia.
Postránecký pracoval pre film a najmä televíziu po roku 1969, odkedy sa jeho pôsobiskom stala Praha. Objavil sa v kriminálke Po stopách krve, čo bol autorská snímka Petra Schulhoffa, či v detskom filme My tři a pes z Pětipes režiéra Ota Kovala. Hlavnú rolu mu ponúkol Václav Vorlíček v kriminálke Smrt si vybírá, kde herec stvárnil poštára pátrajúceho na vlastnú päsť po vrahovi svojho kolegu. Kriminálkam ostal verný aj v poviedkovom filme Motiv pro vraždu.
Postráneckého popularita začala rásť najmä vďaka televíznym seriálom – v roku 1974 to bol seriál z obdobia druhej svetovej vojny Byl jednou jeden dům a následne jeho pokračovanie Dnes v jednom domě, takisto aj normalizačné opusy Nemladší z rodu Hamrů a Muž na radnici. Najväčšiu popularitu však hercovi priniesol rodinný film Marie Poledňákovej S tebou mě baví svět o svojráznej dovolenke troch kamarátov s deťmi. Václav Postránecký si tu spoločne s Júliusom Satinským a Pavlom Novým zahral jedného z trojice vzorných oteckov.
V poslednom filme už nehral
Obdobie 90. rokov prinieslo Václavovi Postráneckému úlohy v populárnej komédii Černí baroni a vo filme Jedna kočka za druhou. V trpkej komédii Andělské oči na motívy prózy Bohumila Hrabala stvárnil majiteľa drogérie experimentujúceho s chemikáliami. Hlavnú úlohu vytvoril vo filme Konto separato. Marie Poledňáková ho opäť obsadila do komédií Jak se krotí krokodýli a Líbáš jako bůh. Zahral si aj vo vinárskych filmoch Tomáša Bařinu Bobule, 2Bobule a 3Bobule.
Práve film 3Bobule bol jeho posledným, no zahrať si v ňom už nezvládol. Jeho prianie ale filmári vypočuli. „Musím splniť svoj posledný záväzok a nahovoriť posolstvo vinára Michalicu. Snáď mi to choroba ešte dovolí,“ dúfal len pár týždňov pred smrťou. Kvôli jeho chorobe sa scenár osemkrát prepisoval, nakoniec nahral len 10 viet na mikrofón bez obrazu. A aj na to sa vtedy čakalo celé týždne, pretože ho lekári ani na chvíľu nechceli pustiť z nemocnice.
Akonáhle bol na deň „vonku“, ihneď sa pracovalo. „Bol skvele pripravený, a dokonca improvizoval,“ spomínali členovia štábu. Keď bolo hotovo, Postráneckému sa po tvári rozlial úsmev. Na tretie pokračovanie si s producentom Tomášom Vicanom „plácli“ ešte predtým, než herec ochorel. V určitej fáze už bolo isté, že si v snímke nezahrá. A tak, keď prepukla jeho choroba, prepisoval sa aj scenár.
„Aj keď mu bolo veľmi zle, tak to chcel urobiť, chcel povedať tých pár viet. Tak mu to jednoducho velilo srdce. Bol na seba hrdý a pyšný, že to s vypätím všetkých síl dokázal. A my samozrejme na neho,“ prezradil pred rokmi denníku Blesk Postráneckého syn.
V roku 1997 sa predstavil ako režisér, keď nakrútil podľa vlastného scenára horor Travis. Presadil sa aj v dabingu, prepožičal svoj hlas Dustinovi Hoffmanovi vo filmoch Tootsie alebo Rain Man. Daboval tiež poľského herca Jerzyho Stuhra, Franca Nera, Anthonyho Hopkinsa alebo talianskeho komika Paola Villaggia.
Ešte v roku 2018 ho diváci mohli vidieť vo filme Jana Pachla s názvom Ten, kdo tě miloval. Získal Cenu Františka Filipovského za dabing v roku 2005, a tiež v roku 2019 in memoriam, bol držiteľom divadelnej Ceny Thálie z roku 1994. Obľúbený herec podľahol rakovine pažeráka 7. mája 2019. Zanechal po sebe manželku Helenku, s ktorou sa zosobášil, keď mal iba 23 rokov. Celý život miloval iba ju. Spolu mali dve deti - dcéru Luciu a syna Viléma.
Koktejl.sk
