Stanislav Stanley Král je synonymom pre najznámejšie hollywoodske hlasy. Charizmatický divadelný a dabingový herec prepožičal svoj hlas kultovému Rossovi z Priateľov, Charliemu Harperovi z Dva a pol chlapa či hviezdam ako Tom Cruise a Johnny Depp.
V rozhovore pre Rádio Melody však otvorene prehovoril o chúlostivej téme. V minulosti totiž zvádzal boj s obrovskými fóbiami z nečistoty, kvôli ktorým ho kamaráti dokonca prezývali Monk.
Súboj s extrémnou hygienou uňho odpálilo náročné obdobie, keď zažil úplný kolaps. "Ale tak to bolo, to som mal také fóbie na nečistotu. To bolo spojené aj s inými mojimi problémami. Tam som úplne raz vyhorel a úplne som vybuchol," uviedol známy dabér. "Tam sa to muselo riešiť radikálnym spôsobom a vtedy sa na mňa nabalili aj tie fóbie z nečistoty, tak to som tak postupne potom odstraňoval," dodal Král.
Prehnaný strach zo špiny ho zásadne obmedzoval v každodennom živote, najmä pri návštevách podnikov. "Ale niečo ešte zostalo, že ja neviem, v reštaurácii som nemohol jesť z taniera, nemohol som mať vidličku, nôž, ja som si to leštil 10 minút servítkou, všetci už jedli a hovorili: 'Čo robíš?'" zaspomínal si herec.
No skutočné šialenstvo nastávalo na hotelových izbách, kam si so sebou nosil vlastný vankúš aj paplón. Najbizarnejšie rituály predvádzal práve s hotelovými obliečkami, ktoré si musel upravovať.
"Lebo na hoteloch boli paplóny, na konci boli tie gombíky a tam z toho liezol ten pozlátený ligotavý paplón a ja som si uvedomil, že ten má vlastne každý na sebe, že ten sa neperie, perie sa len tá obliečka," opísal. "Tak ja som si to zašíval medzi tými gombíkmi, aby sa nedostal ani kúsok toho paplónu von," objasnil Stanley Král svoju precíznu metódu.
Zo svojich náročných rituálov nepoľavil ani vtedy, keď prišiel na izbu extrémne unavený. "Došiel som o 2:00 na hotel, ráno sme o 6:00 odchádzali... A ja po litri vína a s tým, že už som padal, tak ja som hodinu zašíval paplón," priznal otvorene. Pri tomto rituáli ho raz v noci vymákla aj kolegyňa Karinka, ktorá mu nadránom zaklopala na dvere a zostala v úplnom šoku z toho, čo robí.
Ráno po sebe zašité obliečky dokonca ani nevypáral a nechal ich na izbe. "Ja som to nechal tam, ja som kašľal na personál. Oni našli tie chuderky, tie chyžné, vždy zašitý paplón a veľmi teda precízne. To som veľmi nahusto zašíval, lebo ani 2 centimetre som nemohol dať, lebo trošku by to vykukovalo," povedal s tým, že si so sebou nosil celú súpravu ihiel a nití.
Dnes má už fóbie pod kontrolou. "Stále mám na hoteli už oveľa menšie problémy, už si ani nenosím nič so sebou. Už sa nezakrývam, nechce sa mi to zašívať," vtipkoval. V hotelových kúpeľniach je stále opatrný.
"Vo vani by som sa v živote v hoteli nevykúpal, ale keď sa aj sprchujem, aj toho zrkadla sa moc nedotýkam a zuby si čistím tak, že si pastou len ja sám kefku a si to tak len proste nemôžem si vypláchnuť tam, nemôžem použiť tam ich pohár, lebo nemôžem si to ja položiť tam. Keď si omylom niekedy tú kefku položím na zrkadlo, tak ju tam rovno nechám," vysvetlil svoje hranice.
Zo svojich stavov sa dokázal dostať vďaka neustálej práci na vlastnej psychike a sebareflexii. "Vy musíte normálne na sebe pracovať, vy musíte sa nad sebou zamýšľať a rozmýšľať, ako sa to dá odstrániť, ako sa zmením. Ako som ja pracoval kedysi s tým obdobím, že som bol nafúkaný a nepríjemný, alebo s obdobím, keď som bol konfliktný, že som sa vedel povadiť a mal som záchvat a bol som vulgárny, alebo mnohé veci, alebo toto, že teda niečo neviete zjesť, alebo niečoho nemôžete sa dotknúť, alebo máte fóbiu, alebo neviete to a to urobiť," zdôraznil na záver.
Podľa neho sa dá na sebe pracovať ako na plastelíne a akýkoľvek problém či nepríjemnú fóbiu je možné časom úplne potlačiť a vylepšiť.
