Atentát pred vlastným domom: Bomba zabila ministra obrany aj s rodinou!

• Malijský minister obrany Sadio Camara zomrel pri bombovom útoku v Kati.
• Džihádisti JNIM a povstalci FLA spustili koordinované útoky naprieč územím.
• Európska únia označila útoky v Mali za terorizmus a ich odsúdila.
• Povstalci FLA dosiahli dohodu o stiahnutí malijskej armády a Rusov z Kidalu.

Malijský minister obrany Sadio Camara zahynul pri útoku neďaleko hlavného mesta Bamako. S odvolaním na svoje zdroje o tom v nedeľu informovala agentúra AFP a televízia al-Džazíra. Džihádisti zo Skupiny na podporu islamu a moslimov (JNIM) a povstalecké hnutie Front za oslobodenie Azawádu (FLA) v sobotu spustili sériu koordinovaných útokov naprieč krajinou.

Ich cieľom bola aj rezidencia ministra obrany v meste Kati na predmestí Bamaka. Teroristické útoky v krajine už odsúdila Európska únia, informuje TASR. Podľa zdrojov AFP ministra a najmenej troch členov jeho rodiny v sobotu zabila bomba nastražená v aute pred jeho rezidenciou v Kati.

Camara bol kľúčovou postavou vojenskej junty, ktorá sa v Mali chopila moci po dvoch po sebe idúcich prevratoch v rokoch 2020 a 2021. „Bol jednou z najvplyvnejších osobností v rámci vládnuceho vojenského vedenia a niektorí ho považovali za možného budúceho vodcu Mali,“ uviedol reportér televízie al-Džazíra Nicolas Haque. „Jeho smrť je veľkou ranou pre ozbrojené sily krajiny,“ skonštatoval.

Predmestie Bamaka Kati je považované za jedno z najbezpečnejších miest v krajine, keďže tam žijú lídri vojenskej junty. Jej vodca a dočasný prezident krajiny Assimi Goita je podľa al-Džazíry od začiatku spoločnej ofenzívy JNIM a FLA pod výrazným tlakom, pričom analytici tvrdia, že vládne sily ofenzíva zaskočila.

EÚ v nedeľu útoky označila za akt terorizmu a zdôraznila svoj záväzok bezpečnosti a stabilite v regióne Sahel. „Dôrazne odsudzujeme teroristické útoky spáchané v Mali 25. apríla“, uviedol hovorca Anouar El Anouni vo vyhlásení a vyjadril sústrasť „rodinám obetí, ako aj malijským orgánom“.

Povstalecká organizácia malijských Tuarégov v nedeľu oznámila dohodu, ktorá umožňuje malijskej armáde a ruským jednotkám stiahnuť sa z mesta Kidal. Front za oslobodenie Azawádu (FLA) už v sobotu uviedol, že mesto na severe Mali obsadili jeho sily. Informovala o tom agentúra AFP.

Kidal je baštou Tuarégov. V novembri 2023 bol opäť dobytý malijskou armádou za podpory ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Skupina, ktorú kedysi viedol spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina Jevgenij Prigožin, je známa svojou účasťou vo vojne na Ukrajine i vo vojnových konfliktoch v Sýrii, Líbyi či Mali.

Po smrti Prigožina nahradila Vagnerovu skupinu nová ruská vojenská jednotka Africký zbor. Podľa expertov má personál z Ruska, Bieloruska a afrických štátov a odhaduje sa, že má približne 2000 bojovníkov. „Bola dosiahnutá dohoda, ktorá umožňuje armáde a jej spojencom z Afrického zboru opustiť tábor č. 2, kde sa od včera (soboty) skrývali,“ uviedol pre AFP predstaviteľ FLA. Jeden z obyvateľov Kidalu povedal, že v meste videli odchádzať vojenský konvoj a že „ulice nateraz ovládli“ militanti.

Povstalcov z FLA podľa agentúry podporujú džihádistickí bojovníci zo Skupiny na podporu islamu a moslimov (JNIM). Obe organizácie v sobotu oznámili spustenie koordinovaných útokov naprieč Mali vrátane hlavného mesta Bamako. Neskôr povstalci tvrdili, že majú pod kontrolou Kidal obsadili aj pozície v severnej časti regiónu Gao.

Bezpečnostný zdroj citovaný AFP v nedeľu uviedol, že zámerom skupín nebolo obsadiť a ovládnuť mestá, ale uskutočniť koordinované akcie s cieľom aspoň dobyť Kidal, ktorý považuje za pomerne významný symbol.

Malijská armáda uviedla, že k útokom došlo aj na ďalších miestach v krajine. Na sociálnych sieťach hlásili boje vo východnom meste Gao, v Mopti v delte Nigeru a v Kati, ktoré leží severozápadne od Bamaka. V priebehu sobotňajšieho popoludnia však armáda tvrdila, že situáciu má pod kontrolou, pričom bolo „zneškodnených“ niekoľko teroristov a ich zbrane boli zničené.

V nedeľu okrem Kidalu vypukli boje aj v meste Kati, ktoré je baštou vládnucej vojenskej junty neďaleko metropoly Bamako. Generálny tajomník OSN António Guterres v nedeľu útoky v Mali odsúdil a vyzval na koordinovanú medzinárodnú podporu s cieľom riešiť narastajúcu hrozbu násilného extrémizmu a terorizmu v regióne Sahel.

Od augusta 2020, keď armáda zosadila zvoleného prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, zažilo Mali dva vojenské prevraty. Tento západoafrický štát od roku 2012 bojuje na severe a v centrálnej časti proti džihádistickému povstaniu skupín napojených na sieť al-Káida a skupinu Islamský štát. Boje sa z Mali rozšírili aj do susedného Nigeru a Burkiny Faso, v ktorých taktiež došlo k prevratom.