Zdanenie práce na Slovensku dlhodobo rastie. Budúci rok bude rekordne vysoké a jedno z najvyšších v Európskej únii (EÚ), keď takmer o pätinu prevýši priemer EÚ. Poukázala na to vo štvrtok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Pripomenula, že v rokoch 2024 až 2026 sa prevažná väčšina konsolidácie verejných financií realizuje cez zvyšovanie daňových príjmov. V roku 2025 by mali tieto príjmy dosiahnuť 36,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je medziročne o 1,2 percentuálneho bodu (p. b.) viac a v roku 2026 majú ďalej mierne vzrásť. „Príjmy z daní z práce, vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, pritom v roku 2026 prekročia úroveň 20,5 % HDP, tvoria tak najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu,“ vyčíslila RRZ.
Zároveň upozornila, že porovnanie zdaňovania práce medzi krajinami je zložité, pretože rôzne typy rodín sú v rôznych krajinách zdaňované inak. Pre správne medzinárodné porovnanie je preto potrebné spriemerovať všetky rodiny, s rôznymi daňovými sadzbami, rôznymi daňovými úľavami či daňovými kreditmi. Na to slúži tzv. implicitná sadzba, ktorá porovnáva dane a odvody platené zamestnancami s celkovými hrubými príjmami zamestnancov.
„Na Slovensku táto sadzba dlhodobo rastie, z 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023 a podľa odhadov RRZ by mala do roku 2026 dosiahnuť rekordných 39,8 %. To predstavuje jednoznačne najvyššiu hodnotu v rámci krajín V4 a jednu z najvyšších v celej EÚ,“ konštatovala fiškálna rada. Priemer únie je 34,1 %, takže Slovensko bude o 5,7 p. b. nad týmto priemerom.
Tento trend je podľa rady okrem nižšieho podielu miezd na HDP výsledkom nastavenia daňovo-odvodového systému, ktorý dlhodobo zvyšuje záťaž práce, a to prostredníctvom parametrov systému aj v dôsledku konsolidačných opatrení. „Medzi ne patria od roku 2023 najmä zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o 2 p. b., zvýšenie stropov na platenie sociálnych odvodov a zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov,“ priblížila RRZ.
Tento vývoj je podľa nej v rozpore s odporúčaniami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskej komisie (EK). Tie hovoria o znižovaní daňového bremena práce a jeho presune na spotrebu, majetok či environmentálne dane. Na Slovensku sa toto bremeno naďalej sústreďuje na pracovné príjmy, zatiaľ čo zdanenie kapitálu a spotreby zostáva podpriemerné, doplnila rada.