Koktejl.sk
Bývalá prvá premiérka v ére samostatnosti Slovenskej republiky a sociologička Iveta Radičová sa nedávno objavila v markizáckej diskusnej politickej relácii Na telo plus. Moderátorka Karolína Lacová sa venovala téme sporu o právny štát a či mu škodí viac generálny prokurátor alebo premiér.
Konflikt siaha do obdobia spred niekoľkých dní. Predseda vlády v utorok vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby odstúpil zo svojej pozície. Vývoj na prokuratúre je podľa Roberta Fica ovplyvnený tým, že Žilinka je nominantom súčasnej opozície. Z funkcie by mal odstúpiť pre zlyhania a nespôsobilosť plniť úlohy generálneho prokurátora. Zotrvávaním vo svojej funkcii vytvára podľa premiéra podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka mieni zotrvať na svojej pozícii do konca funkčného obdobia. Premiér sa podľa neho mýli, keď tvrdí, že je prekážkou obnovenia dôvery v právny štát. Uviedol to s tým, že je svedkom dlhotrvajúcej snahy o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR a jej orgánov.
Tvrdí, že on na predsedu vlády ani žiadneho politika neútočil. Nie je si tiež vedomý útokov na súčasnú koalíciu. Vždy podľa vlastných slov len reagoval na ich útoky faktami a štatistickými dátami. Predseda vlády poukázal na niektoré konkrétne kauzy a hovoril o opozičnom prístupe a nadpráci generálneho prokurátora. Žilinka tieto vyjadrenia odmieta. Reagoval tiež na Ficove vyjadrenia, že nikto z GP neodsúdil ani neokomentoval to, čo sa dialo v rokoch 2020 až 2023. Generálny prokurátor a prokurátori tu nie sú podľa neho na to, aby komentovali spoločenské dianie a odsudzovali.
Radičová o Trnkovi a Kočnerovi
Dovolila by si slovenská expremiérka Radičová vyzvať generálneho prokurátora na odstúpenie? V odpovedi na takéto otázky oprášila spor s Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom. Problémom bola podľa nej nefunkčnosť generálnej prokuratúry.
"Viete, pýtate sa, či si môže dovoliť premiér niečo povedať na adresu generálneho prokurátora. Ja hovorím, že môže. Záleží od spôsobu a od motívu a od dôvodov. Rovnako, ako som osobne ja zažívala priam strašidelné, nepríjemné osobné útoky od vtedajšieho generálneho prokurátora Trnku aj s jeho dablérom alebo nadriadeným Kočnerom na moju osobu, to bolo cez čiaru, absolútne cez čiaru," uviedla na začiatok.
"Takže to je o politickej kultúre, respektíve nekultúrnosti. To je o tom, že sa tu niekto snaží udržať si moc za každú cenu, pretože o tú podporu prichádza," vyhlásila tvrdo Radičová. Podľa nej sme teraz súčasťou moci, ktorá nevie inak vládnuť, ako útokmi a agresivitou.
Štart kariéry
Sociológia ako veda o spoločenských procesoch a ich vzťahoch sa stala Radičovej celoživotnou doménou a predurčila nielen jej vedeckú, ale aj politickú kariéru. Ako sociologička v rokoch 1979-1989 vedecky pracovala na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. V roku 1990 sa ako pedagogička vrátila na FiF UK, kde vyučovala sociológiu do roku 1993. V rokoch 1993–1997 pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa v Academii Istropolitana.
Znalosti zo sociológie si obohatila aj počas študijného pobytu na prestížnej Oxfordskej univerzite. Popri vedeckej činnosti sa rozvíjala aj jej bohatá politická kariéra, ktorá sa začala v čase novembrových udalostí v roku 1989. Prvú veľkú politickú skúsenosť nadobudla v rokoch 1990-1992 ako členka a neskôr hovorkyňa hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN).
V roku 2005 sa začala odvíjať druhá časť jej politickej kariéry. Potom, ako vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda odvolal Ľudovíta Kaníka z postu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ju Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) nominovala na post ministerky po Kaníkovi. V novembri 2006 vstúpila do SDKÚ-DS, kde zastávala pozíciu podpredsedníčky. Po parlamentných voľbách (2006) získala mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
V roku 2009 kandidovala v prezidentských voľbách. Síce neporazila Ivana Gašparoviča, ale ziskom 44,46 percenta hlasov voličov na seba naviazala viac hlasov než ktorýkoľvek kandidát opozície dovtedy. Po parlamentných voľbách 2010 ju prezident SR 23. júna 2010 poveril ako volebnú líderku SDKÚ-DS zostavením novej slovenskej vlády. Jej koaličná vláda (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd) padla 11. októbra 2011.
Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) a trojica zákonodarcov z OKS a hnutia Obyčajní ľudia nepodporili rozšírenie dočasného eurovalu napriek tomu, že bolo spojené s hlasovaním o dôvere vládnemu kabinetu.
Radičová bola vtedajším prezidentom SR Gašparovičom poverená viesť vládu do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 10. marca 2012. Po odvolaní vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) viedla od 28. novembra 2011 do predčasných volieb aj rezort obrany. V máji 2012 opustila rady členov SDKÚ-DS.
Počas pracovnej cesty v USA v dňoch 7. až 12. novembra 2010 si v newyorskej Carnegie Hall prevzala ocenenie "Žena roka" udeľované americkým časopisom Glamour. V októbri 2011 dostala medailu za osobný prínos k rozvoju Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od septembra 2015 pôsobila aj ako Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., vyučujúca na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.
Koktejl.sk
